A život, pokiaľ oňho nejde - ako oňho nejde v športe - je ako šport, raz vyhrávame, raz ťaháme za kratší koniec. Ani pre jednu zo strán konfrontácie sa svet nerúca, ak prehrá. Môžu prísť ďalšie merania síl, schopností...
V prípade Covidu však o život ide. Preto sa z hľadiska úspešnosti súboja s ním úprimná kritickosť z rôznych uhlov pohľadu priam žiada – v duchu fair play. Nielen preto, že v hre je existencia každého z nás, ale aj preto, že zemeguľa je naša jediná, štáty sú tiež naše a aj ľudia na opačnom konci sveta sú naši - "Bratia a sestry v Kristu," hovorí sa v kostoloch... Dopĺňam – aj nie v Kristu. Nepokračujem, lebo by som sa dostal k rozvinutiu obvinenia pána Harabína, že „ukradli nám štát.“ Kto má prehľad, domyslí si.
Takže - k jednému z dejov okolo Koronavírusu - športovou optikou
Pred "chvíľou," čiže dnes, 13.10.2020 som v správach Slovenského rozhlasu počul tlmočené vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie, že nepodporuje kolektívnu imunitu (voľným šírením vírusu v populácii). Vzhľadom na zdroj informácie sa dá s istotou predpokladať, že správa hoaxom nie je. O možnej nástrahe v tomto vyjadrení WHO nateraz pomlčím. Ale - o kolektívnej imunite v prípade Covidu som písal jedným ťahom priamo do editačného okna už 9.4.2020, teda pred pol rokom ... (!!!) úprimne a otvorene toto:
„...ešte divnejšie vyznel ľahtikársky prístup britského Borisa Johnsona postavený na šarlatánskej teórii o získaní masovej imunity voči vírusu, ak sa nakazia masy naraz. Možné obete pred vlnou nákazy pritom očividne nikoho nezaujímali. Akoby ani nemohli prísť. Fakt, že Švédi zvolili vlastnú stratégiu boja oddeľujúcu seniorov od ostatnej populácie...“
V prípade záujmu si môžete, vážení čitatelia, dočítať článok Čo je to špičkový vedec? tu
Fakticky som predbehol WHO vo verejnom názore na kolektívnu imunitu v kritickom čase o celý polrok. Nie je to dostatočný predstih na uznanie gólu v jej sieti? Ak je, (za predpokladu, že rozhlasová správa nebude odvolaná) stav názorového stretu medzi WHO a mnou je 0:1 v môj prospech. Príjemný i nepríjemný pocit. Radšej by som bol, keby WHO bola vo všetkých kompetenciách akčnejšia, pružnejšia, predvídavejšia. K tomu čestne prehlasujem, že žiaden štát sveta ani sponzor ma nedotuje. Iba si všímam. A hodno si všimnúť aj fakt, že idea kolektívnej imunity „istý“ čas fungovala...
Predvídam, že môj oponent kriticky povie:
Odborník sa občas zmýli, laik občas trafí... Moja reč. No tu kráčalo a kráča o životy, vážení...
Samozrejme, že to nepíšem preto, aby som sa blysol. Apelujem na naše vedomia a svedomia, za účelom pozornejšieho všímania si dejov bezprostredne okolo nás a poukazovania na ne bez obáv z kritiky či perzekúcií, najmä keď zaregistrujeme nelogickosť, neetickosť, nespravodlivosť... Lebo z každého zorného uhla je realita o „trochu“ iná. A niektoré poukázania môžu byť maximálne užitočné pre všetkých zúčastnených; nie iba v Covidovom zajatí.
A na záver – bez obáv z posmechu – pokorne športovo odhalím ešte tri myšlienky. Prvá: WHO mala potenciál a mohla Coronavírusu zabrániť; pokiaľ... Druhá: Som presvedčený, že aktuálna vírusová hrozba sa dá úplne zneškodniť. Tretia: Možno už v blízkej budúcnosti bude WHO riešiť zdravotný problém - s asfaltom.
Všetkým želám pevné zdravie. Jozef Ivan
