Dodávam: Na karme si veľmi nezakladám, dôvody niekedy nabudúce v špecializovanom príspevku. Ale ak je 11,01, nie je len zdrojom osobného potešenia...
Spájam čítanosť článku, karmu a nulový počet výhrad voči textu. Vychádza mi, že celkom pekná skupina Slovákov (v podstate už zárodok hnutia) ma takmer zhodný názor na stav našej spoločnosti. Podčiarkujem: Videný skrz osobu nášho premiéra Igora Matoviča, jeho komunikáciu všeobecne i špecificky s Richardom Sulíkom, ktorý obsah prvej vety v titulku, podľa SME DOMOV, svetu zvestoval.
Poznamenávam: Toto je štvrtá naostro písaná verzia pokračovania a dokončenia. Príčiny? Dynamika zmien okolo pandemickej situácie, včerajší článok pána Jozefa Sitka na Blog.sme.sk (odporúčam prečítať) a pred chvíľou Slovenským rozhlasom odvysielaná správa, že R. Sulík sa prikláňa k názoru Zuzany Čaputovej, aby pandemickú krízu riešil niekto iný.
Ubezpečujem všetkých teraz i kedykoľvek inokedy mnou menovaných, že si ich a každého vážim ako svojich nebohých rodičov, najbližšiu rodinu, napokon i seba samého. Ak ale píšem články o spoločnosti, vždy myslím na chudobných, ošmeknutých, bezdomovcov, marginalizovaných, skrátka na ľudí nielen nášho štátu, ktorí strádajú nie iba z vlastnej viny a príčin. A menovaných pokladám za činitele, ktoré stav spoločnosti buď navodili, alebo zamrazili, alebo sa od nich očakáva zmena k lepšiemu.
Takže poďme k Matovičovi, Sulíkovi, ku komunikácii ich vzájomnej, i politických polemických rozhovorov vôbec. Na sumarizačnú bilanciu azda postačí toto divácke označenie známej televíznej relácie: Sobotné štekológy.
Môj klíčiaci osobný názor? Komunikačná kultivovanosť politikov sa mierne zlepšuje. Cítia, že tak ako rastú ich ambície (((a v nejednom prípade i kontá, ((škoda, že kompetentné orgány nepretlačia sledovanie ich (ne?)zákonnosti))), pod vplyvom doterajších sklamaní z nich rastie i občianska ostražitosť, kritickosť a požadovačnosť. A oni predsa nechcú do politického dôchodku skôr než... Tie tri bodky by mala kontinuálne seriózne riešiť slovenská justícia, prokuratúra a polícia. Zdanie, že sa v tom smere blýska na lepšie časy, nech nezostane iba zdaním. A nezabúdajme, že za tým všetkým je vláda premiéra Igora Matoviča. Pohol horou. Či ju premiestni, je aj v našich rukách.
Je vynikajúce, že na adresu politikov sa vyjadruje čoraz viac obyčajných ľudí. Sú to predsa naši zamestnanci, dobre odmeňované servismanky a servismani nášho štátu, nášho domova. Minulý štvrtok v jednom prešovskom hypermarkete babka o paličke pri platení, kde, mimochodom, pokladníčky udávajú priam pretekárske tempo, zahundrala (dôvody som nevyrozumel presne, tak ich neuvádzam): „Neznam, co tote dvojo školované chlapci, Matovič zo Sulikom proci sebe majú. Ta mne muj starý kelo raz už, s prebačením, na***l, a špím s ním v jednej posceli skoro štyracatýšestý rok. Bo i ja joho ňeraz nabrušela, choc som oveľo ľepša.“
Vonku som sa jej prihovoril a zabodovala: „Čomu ich toté okolo nich neuzmierujú, jak milujúce dzeci rozvadzených rodičoch?! Šak šické majú šumné platy.“ Prečo? Otázka aj pre média.
K Matovičovej (ne)obľúbenosti
Môžeme si byť istí, že v podobnom spektre popularity by na Matovičovom mieste bol hociktorý iný premiér, najmä v terajšej Covidovej dobe. Odjakživa platilo a platiť bude: Tretina z tých, čo ťa poznajú, ťa (v ideálnom prípade) uznáva a chváli. Tretina ťa nemá rada a ťa haní. Tretej tretine si relatívne alebo úplne ľahostajný. Po odchode sme všetci zabudnuteľní.
V štvrtok som hovoril aj s erudovaným kultivovaným lekárom, ktorý rozpráva rozvážne a málo. Jeho slová: „Dajme si ruku na srdce, uložme na váhu Matovičov prínos a mínusy, a vyjde nám, že Matovič je o krok pred nami všetkými. Včera sme ho posadili do premiérskeho kresla, dnes už komusi záleží na tom, aby čím skôr odišiel... Bez splnenia misie, ktorú sme mu demokraticky odobrili.”
Igor Matovič svoju misiu práve rozbieha, vážení. Skúsme vidieť a pochopiť. Alebo uveďme politikov, ktorí naše rozhorčené predvolebné želania pretavia do dlhoročnej praxe – obrazu slušného, spravodlivého, neskorumpovaného a bezpečného Slovenska. Menujme, ktorí by ho radi vymenili?...
A ako žiť medzi sebou priateľskejšie?
Viesť k nevyhnutnej pokore a úcte štatistikou dobrých a zlých skutkov hodných evidencie nielen každého politika, ale aj každého z nás. Lebo pamäť človeka bledne a dá sa nebadateľne vybieliť propagandou. Štatistika nebledne a nebadateľne sa propagandou vybieliť nedá. Lenže na to treba vôľu.
Prajem Vám i všetkým obyvateľom Slovenska pevné zdravie a požehnané Vianoce.
Jozef Ivan
