Príchodom na svet prinášame radosť, ale rodíme sa s plačom, v bolesti rodičiek matiek, zomierame v bolesti svojej vlastnej, odchádzame na večnosť smutní, priam hmatateľný smútok zanechávame za sebou v našich blízkych, známych… Medzi týmito dvoma protirečiacimi si a nezmeniteľnými míľnikmi - narodením a smrťou - panuje turbulentné obdobie bytia popretkávané širokohlbokým spektrom emócií. Vraj osud...
Koľko toho už o živote človeka a jeho šťastí i nešťastí vieme?! A predsa sa hádame, ožobračujeme, napádame, bijeme, zabíjame, generujeme bolesť, utrpenie, strach, mrzákov, siroty, vdovy (i vdovcov)… Všetko pod honosným erbom druhu Homo sapiens sapiens - Človek rozumný moderný. A že kto tvorí ľudské osudy... Fatálnosť míľnikov je daná, deje medzi nimi sú vylepšiteľné - NAMI.
Na Veľkonočný pondelok odišiel do večnosti veľký človek - pápež František, Jorge Mario Bergoglio, medzi osobnosťami gigant nielen cca 2,6 miliárd kresťanov, ale ČLOVEK, OSOBNOSŤ celosvetového významu, vždy s vľúdnosťou a úsmevom na tvári. Množstvu veriacich i neveriacich sledovateľov prizdobil ich bytie múdrosťami, príklad za všetky: „Nikto z nás nie je ostrov, sebestačný a nezávislý od iných. Tvoriť budúcnosť môžeme len spoločne, nikoho nevynímajúc.“ Svet obdaril mnohými užitočnými činmi, zbližoval, napríklad, rôzne náboženstva, viery i neviery... Zanechal za sebou hlbokú brázdu prirodzenej humánnej ľudskosti aj pre mladšie generácie. Bol aj skalný fanúšik futbalového klubu San Lorenzo. Detaily o jeho živote a charaktere už obiehajú planétu.
Asi v každom, kto ho ako-tak vnímal, rezonujú v týchto dňoch nejaké prejavy jeho osobnosti. V mojej mysli mi ako stálica zakotvil Františkov odkaz z jeho pobytu u nás na Slovensku v roku 2021: “Budujte sociálny štát.” Vedel, prečo to povedal. Vždy myslel na chudobných a vytesnených na okraj spoločnosti. Obdivujem ľudí, ktorí bez najmenších vnútorných výčitiek evidujú a znášajú biedu iných. Neviem sa zmieriť s faktom, že máme bezdomovcov a žobrákov, že takí ľudia vôbec sú, že musia loviť v kontajneroch, aby prežili, že nemajú, napríklad, len na také banálne ošetrenie, akým zubné by v 21. storočí malo byť, že mnohí nemajú trvalejší domov, že prespávajú v “brlohoch” lokalít. A to v spoločnostiach hrdiacich sa prívlastkom pokrokové, moderné, bohaté... Cítim to aj ako svoje zlyhanie, svoj hriech, ak chcete, že na to poukazujem málo a neúčinne. Lebo len milodarmi systém neprerobíme. Zarážajúca je skutočnosť, že také úbohosti u nás v minulosti NEBOLI! A to sme si správcov štátu nevolili SLOBODNE!
Aj keď odišiel veľký človek s citlivým srdcom a bohatým umom, život ide ďalej, odchádzať do večnosti budú ďalšie miliardy, aby uvoľnili miesto novým miliardám. Radosť so smútkom si naďalej budú podávať ruky. Osobne je mi za pápežom úprimne ľúto, jeho láskavý pohľad a múdrosť - hoci vo vzdialenom Vatikáne, budú srdcu chýbať akoby odišiel člen rodiny.
Len (ne)súlad s kresťanskou logikou?
Internet sa hemží statusmi typu zaužívaných a rozšírených kondolencií: Aj stručné INRI - „Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum“, čiže „Ježiš Nazaretský, Kráľ Židovský“ drží medzi nimi popredné miesto, masy ho pokladajú za prejav sústrasti. Rovnako, ak nie viac, sú rozšírené kondolencie Nech ti/mu je zem ľahká či Odpočívaj v pokoji… IT stvorili obraz, na ktorom Boh víta Františka, 266. pápeža Katolíckej cirkvi, vo svojom kráľovstve nebeskom. Na prvý pohľad sú to diametrálne odlišné predstavy kresťanov o “možnostiach” po smrti.
(Ne)súlad s logikou vôbec
Ak veríme, že máme dušu, veríme zároveň, že poputuje(me) k Bohu. Čiže jav/proces dynamický. A prianie “Nech ti je matička zem ľahká” evokuje nečinnosť, statiku, a je prinajmenšom povrchné, floskulovité, až neprajné – vzhľadom na učením pertraktovanú dynamiku. A navyše - kubík zeminy nad telom mŕtveho predsa nemôže byť ľahký. A z druhej strany zas, v mŕtvom sú nefunkčné všetky zmysly a city, takže žiadna hmotnosť nad ním nehrá preňho žiadnu rolu… A odpočívaj v pokoji? Duša v raji, vedľa Stvoriteľa predsa nebude nečinná, nebude odpočívať. Ak to pripustime, pripúšťame, súčasne tým priznávame, že aj Tvorca neba i zeme je v svojom nebeskom kráľovstve nečinný.
Cirkev nás však učí a naša viera z mnohých aspektov i Biblie aj bytia dedukuje v posmrtnom živote pohyb. Život po smrti. Potvrdzuje to aj všeobecne prezentovaný a zaužívaný názor, že Všetko je v Božích rukách, deje závisia od Božej vôle: Herečka v médiu povie: „Vďaka Bohu ma prijali na FAMU.“ A syn neúspešnej uchádzačky o FAMU sa mamky smutne opýta: „Teba, mama, prečo pánbožko nemá rád?“ Hokejista v rozhovore po športovom prenose: „Vďaka Bohu sme zápas nakoniec vyhrali.“ Fanúšikovia porazených môžu synovu otázku zopakovať: „Naši chlapci sú v Božej nepriazni?“ Podobných prejavov je mnoho. Čiže dve strany jednej mince s opačným posolstvom...
Dávno nastal čas si to uvedomiť a aktívne vziať zodpovednosť za svetské vecí/nepodarky na svoje ramená. Aby kríž, ktorý si všetci nesieme na svojich pleciach, bol omnoho ľahší ako ten Ježišov, s ktorým možno práve teraz zosnulý pápež František o vklade človeka do ľudských krížov rozjíma.
Takže zosnulému pápežovi Františkovi aj všetkým „radovým“ zosnulým zo srdca zaželajme, čo by sa páčilo aj nám: Tu na zemi si bol pre ľudstvo jasným svetlom (každý pre niekoho ním určite bol, je a ostane), pri Stvoriteľovi si užívaj blaženosti raja a, prosím/me, vhodnou cestou zhora poraď, ako to tu na zemi v živom ľudstve zlepšiť.
