Balil som si uterák a plavky v predklone pred skrinkou. Zrazu mi popred oči prešili smerom do útrob šatne statné galoše. Na svetlej dlažbe nechávali veľké vlhké tmavé stopy. V mihu mi mysľou mihol obraz zo začiatku návštevy bazéna toho dňa: Okolo pánskych spŕch, z ktorých ma jedna blažila príjemnou spŕškou teplej vody, prešli v krátkych intervaloch štyria chlapi, jeden v dlhých trenírkach, jeden v bermudach... K sprchám ani nepozreli (možno preto, že tam nestala žena), šinuli si to rovno k bazénom, pred ktorými nie sú „brodítka.“
Predstavme si teplú vodu kúpalísk pri takom konaní hoci len časti návštevníkov v horúcom lete, keď sa spolu kúpe aj niekoľko stoviek ľudí, z ktorých mnohí prichádzajú z väčších vzdialeností autami, autobusmi, vlakmi – spotení; ženy a muži najrôznejšieho veku a postáv, a deti...
S obrazom nevábnej čistoty a obsahu vody, v ktorej nielen plávame, ale niektorí si z nej aj upijeme, som sa pred skrinkou narovnal a v snahe neuraziť takmer pokorne zo mňa vyletelo za ramenatým majiteľom galoší: „Pane!“ Otočil sa. „Prepáčte, tu je hygienická zóna,“ ukázal som pohľadom na dlažku a na jeho obuv. Hrozivo spomalil pohyb, otočil sa, priložil náramok k displeju radu šatňových skríň a zagánil na mňa: „Nepod**buj, hej?!“ „V bazéne pochopíte,“ odvetil som, ale už nereagoval.
Na túto, v príbuzných obmenách dosť frekventovanú epizódku som si spomenul dnes ráno. Moderátor slovenského rozhlasu si spod rúška na tvári (hlas bol mierne skreslený) povzdychol nad počínaním zákazníkov ktoréhosi, (zrejme) bratislavského marketu. Medzi pečivom sa prehrabávali holými rukami...
Len dva postrehy z miliónov o našej kultivovanosti a kultúrnosti, ktorá je (z istého pohľadu) veľmi diskutabilná. Prečo je taká? Môj osobný názor: Sme veľmi, veľmi neosobní, benevolentní práve v situáciách, ktoré si vyžadujú angažovaný vklad vidiaceho z vyššej perspektívy, t. j. postavenie sa, zasadenie sa za progresívnejšie, užitočnejšie, humánnejšie konanie, jednanie, správanie sa nášho okolia, ktorého sme súčasťou, takou, ktorá tiež prirodzene počíta s upozorňovaním na svoju adresu. Moralizujem? Plávali ste niekedy pod vodou a vyhýbali sa početným ľudským hlienom? Dôkladná očista aj nosa je pre mnohých pred vstupom do spoločných vôd španielskou dedinou. Alebo – jedli ste niekedy rožok, na povrchu ktorého bolo jasne cítiť chuť pachu, potu cudzej ruky? V týchto dňoch, napríklad, neuveriteľné množstvo ľudí chodí bez rúšok na tvári!!! Či... Radšej nepokračujem. Iba dodám, že sa pokladám za zbabelca, ak v podobných situáciách mlčím, nepostavím za korektnosť. A s pocitom zbabelca sa nedobre usína ani budí.
V tom istom dnešnom rannom vysielaní, v ktorom obľúbený moderátor, jeho meno mi behá po jazyku, spomenul nie ojedinelé „ohľaduplné kultivované“ pečivové praktiky niektorých zákazníkov, iba dedukujem a potvrdzujem, že nielen bratislavského marketu, odznela aj informácia o karanténe časti bojnického zdravotníckeho personálu, ktorému jedna pacientka zatajila kontakt s osobou zo zahraničia. Teraz, po dvanástich dňoch bombardovania informáciami o náležitom antivírusovom správaní sa!!!
Som presvedčený, že lepšiu spoločenskú atmosféru a tým aj krajší život dosiahneme, ak zdroje pochybení, kontaminácie slovenského verejného aj súkromného priestoru budeme povinne menovať. Benevolentná ani alibistická anonymita predsa nemali, nemajú a nebudú mať žiaden výchovný vplyv, teda ani žiadny význam. Chvála Bohu sa to už ozýva aj z radov vrcholových politikov.
Boris Kollár, nastávajúci predseda parlamentu (?) sa nedávno vyjadril v zmysle, že mafia na Slovensko prišla až s Mečiarom a je tu dodnes. Mohla prísť len tak, že dobrí, seriózni ľudia so zmyslom pre etiku, korektnosť, spravodlivosť sedeli so založenými jazykmi. A predsa všetci bez výnimky očakávame od svojho okolia istú úroveň konania, ktorá ladí s duchovnými ideami stupňa vývoja, ktorého sme aktívnou súčasťou. Fráza? Tak vymeňme hmlu neadresnosti za priateľskú priamosť, otvorenosť a budeme svedkami zmeny. Aby sme čím skôr mohli prestať konštatovať, že dobre už bolo. Skôr nám bude lepšie aj s Carovnou vírusom, aj v časoch, ktoré prichádzajú. Dúfam, že si teraz na moju adresu nikto nepomyslí: „Nepod**buj.
