Včera tesne po polnoci ako aj takmer celý deň znelo toto želanie v plejáde svetových jazykov mnoho milión ráz. Tiež sme boli autormi jedného z najkrajších sviatočných vinšov svojim blízkym a známym. Štátnicky ho vyslovila aj naša pani prezidentka Zuzana Čaputová v novoročnom príhovore. Avšak, veľa vecí obišla..., pochopiteľne i nepochopiteľne, pre koho ako.
Do kontextu ročného bilančného koloritu mi zapadá i moje brázdenie tretieho najväčšieho mesta Slovenska a značnej časti republiky v záverečných dňoch starého roka 2022. Naša nádherná krajina, mestá a dediny majú vospolok ponukový potenciál pre ľudskú existenciu omnoho bohatší, než využívame na naše bytie v nej. Čo s tým...
Okrem pestrej škály bohatstva som stretol aj ľudí natŕčajúcich dlane za milodarmi, bezdomovcov, ktorých u nás rátame na tisíce, videl som schránky oblečenia pre núdznych, v supermarketoch koše pre potravinové dary chudobným, v e-mailových správach prosby o finančnú pomoc biednym...
Je dojímavé i chvályhodné, že hľadáme a nachádzame spôsoby, ako spoluobčanom pomáhať v núdzi. Ale - artefakty tohto druhu a závažnosti tu nikdy pred 33. rokmi neboli. Ak teraz sú neodškriepiteľné, svedčia o našich omyloch, pochybeniach a úrovni našich občianskych schopností spravovať si krajinu a naše bytie v nej... Naše v zmysle nás všetkých.
Pod dlhodobým vplyvom vyššie načrtnutého a rôznych podobných domácich aj zahraničných udalosti, ktoré sme nedávno i dávnejšie zaregistrovali a stále evidujeme, som investoval do bilboardu s heslom: Život má byť humánnou zábavou. Pretože ľudia, ktorých som stretol, svojim dramatickým status quo, s ktorým si nevedia rady, rozhodne nadšení nie sú. A to po 33. rokoch budovania samostatnosti.
Každý „izmus“ generuje ústredný spoločenský prúd a ten následne robí všetko preto, aby sa udržal čo najdlhšie za najväčších, najpriaznivejších, predovšetkým ekonomických benefitov. Nik tento holý fakt definitívne nepoprie, lebo rezonuje aj z najvzdialenejšej histórie. Stačí sa šprtať v dejinách.
Výhrady voči tomu generálnemu prúdu jeho protagonisti a lojalisti vnímajú ako oponentúru ich myslenia, videnia a vedenia spoločnosti, sveta a vysporadúvaju sa s jej interpretmi po svojom. Nezriedka fatálne. Bez zabŕdania do detailov si asi každý súdny čitateľ domyslí, že v naznačenom vývoji nemá žiadny význam ani zmysel siahať na existenciu oponentov silou, pretože prezliekanie kabátov je jav v politike zakorenený a čo bolo včera biele, môže byť zajtra čierne aj ich pričinením. A občan netúžiaci po moci len po pokojnom živote medzi blízkymi to vidí. A volí...
Myslím, že to bol Albert Einstein, ktorý svojho času povedal, ak sa prichytíš, že plávaš v hlavnom prúde, je načase sa zastaviť a nad sebou zamyslieť. Aj keby to nebola výstraha od génia, každému mysliacemu napadne, že to ani inakšie nemôže byť. Nielen samotné váhy v ruke slepej spravodlivosti, ale aj parlamentná demokracia je toho dôkazom. Vyváženosť je základnou podmienkou dobrého fungovania aj každého biologického systému.
V slovenských riekach pretieklo veľa vody odvtedy, čo sa naposledy zdôrazňovala múdrosť – reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. Počul som horolezca, ktorý vravieval: Pred výstupom ako prvé kontrolujem laná. Videl som lesného robotníka sťahujúceho kmene z hôr, čo pred fúrou dôkladne prezeral železnú reťaz, akoby sa modlil ruženec. Žiadny článok nesmel byť zoslabený trením... Najslabším článkom u nás, a nielen u nás, je občan gniavený chudobou. Hlavný prúd ani jeho média sa mu príliš nevenujú. Ak, tak z hľadiska efektívnosti biedne.
Protiváhou týchto trendov sa núka byť pozorná a úprimná občianska kooperácia. Začína nefalšovaným záujmom o skutočne kvalitné susedské vzťahy, o vylúčenie škodlivých susedských ťahov, o posilňovanie spolupatričnosti a tvorbu ústretových lokálnych či záujmových komunít, v ktorých bude život nefalšovanou a garantovanou humánnou zábavou. Vzorom sú slovenskí a českí umelci.
Pri dlho pretrvávajúcej praxi voľby a nehodnotenia správcov štátnych útvarov sa na politikov spoliehať nemožno. V Európe ešte v r. 2017 žilo na hranici chudoby 120 miliónov ľudí, t.j. cca 24 našich Slovensk... Ani v roku 2023 ich nebude omnoho menej. Kvalitné ľudské susedstvo môže mnohých zachrániť pred prepadom cez slonie oká sociálnych sietí.
Chceli sme spoločnosť rovnosti šancí pre každého. Máme ju? Deň pred ostatným Silvestrom sa dalo neveriacky krútiť hlavou nad informáciou slovenskej mladej matky, ktorá tvrdí, že na dieťa dostáva mesačne 26 €!!! Pritom 500 gr. chleba stojí temer 2 eura... Iná pani v svojich 48 rokoch dva dni pred Silvestrom deklaruje, že dostáva mesačne 78 €... Nutnosti k bytiu pravidelne hľadá v kontajneroch... A my sa chválime výdobytkami.
Život má byť humánnou zábavou, nie bojom o prežitie v divočine. Ľudská spoločnosť nie je džungľa. Touto ideou treba sýtiť a umocňovať každý myšlienkový prúd, ktorý má ambície byť hlavným... V každých voľbách.
Milí čitatelia, priatelia, želám vám šťastný nový rok 2023.
