Mojim srdcom a umom ich už prešli tisíce. Keď zhrniem takmer anjelskú energiu úprimnosti ich oči, výrazov tvárí, čistotu sŕdc, vychádza mi, v čom sa so mnou stotožní asi každý, že deti sú najvzácnejším pokladom vesmíru.
Avšak záhadou už roky pre mňa je, pre civilizáciu očividne tiež, že ten nevyčísliteľný poklad vlastní človek, ľudstvo, rasa obľubujúca a vedúca časté vražedné konflikty, vojny, kynožiaca sa navzájom a v mamonárskej dospeláckej zaslepenosti aj svoje deti. Spôsobuje si trýznivé utrpenia navzdory faktu, že každý jej jednotlivec v dospeláka dozrel z nepoškvrneného malého anjela! Ktorého má počas celého jeho vývoja pod inštitucionalizovanou kontrolou.
Chcel to takto mať na Zemi jej tvorca? Či iba jeho asistentka evolúcia? Priatelia naprieč celým svetom, skúsme len dozrievať, nie toxicky dospievať. (Nech tieto pojmy prestanú byť synonymá.) Aby živočíšny druh človek (ľahkovážne šermujúci jadrovými “hračkami”) raz svoju pieseň nedospieval definitívne. Stvoriteľ by možno zosmutnel, keby ostal vo vesmíre “sám”. Pritom ani On, ani naši malí anjeli si to od nás nezaslúžia.
Začať s komplexnou obrodou - duchovnou i politickou sme mohli už včera, keď všetky deti sveta mali svoj sviatok, medzinárodný deň. Úprimne k nemu všetkým drobcom želám, vo viere, že takých sú nás milióny, aby anjelskú rýdzosť svojich duší si ustrážili pred jedovatými dospelákmi až do neskorej staroby. Želám to aj deťom šťastlivcom, čo už majú detí a sú ešte deťmi žijúcich rodičov. Oni sú tými podstatnými mostami medzi generáciami, po ktorých môže poanjelšťovanie ľudstva úspešne prechádzať, napredovať bez nechcených potentátov a atentátov a toxínmi medzi nimi na časovej osi.
Deti celého sveta, mám VÁS rád, prajem VÁM krásny šťastný dôstojný život a všetko najlepšie - svet bez kríz, vojen a utrpenia - za aký sa zasadzujem a budem zasadzovať. Táto veta by mohla vojsť do modlitieb všetkých náboženstiev. Pre úspešnosť zámeru. V kresťanskom by účinne ladila s pokynom kňaza “Dajte si znak pokoja.” Predsa všetci sme stvorení v duchu jedného princípu, len s rôznymi parametrami. Z nich vyplýva, že nikto nie je viac ani menej ako jeho blížny. Plnia len funkciu potrebnej pestrosti pre výber podľa osobného vkusu.
A na záver - všetkým dospelým sveta, aj tým už kontaminovaným (len kto si to prizná?), symbolicky podávam ruku - pre globálne uzmierenie. Veď len v priateľskej atmosfére je život rajom, ako vedľa čistej, úprimnej duše dieťaťa.
