jeho fanúšikov a reality, že B. Tarkovič pri kormidle slovenských sokolov končí: „Dobrá správa, už bolo načase odstúpiť.“
Zareagoval som: „No, veľmi dobrá správa by to bola, keby to bolo na začiatku Ligy národov. Teraz, po druhom zápase to už až taká dobrá správa nie je, pretože nový tréner už má okyptený potenciál stretnutí a logika športu navráva, že káder na výsledkoch tiež participuje mierou oveľa väčšou ako tréner. A hráči ostávajú!!! Lebo musia. Iní, lepší sotva sú. Nový tréner, a ešte záleží, kto a odkiaľ bude, bude potrebovať čas na zžitie sa s kádrom, preniknúť do mentality hráčov, na čo bude potrebovať veľa času. A musí to zvládnuť za pochodu a zároveň dosahovať výsledky, aby tiež nebol odvolaný!
Dokáže zmapovať všetok potenciál každého člena reprezentácie, inštruovať a motivovať ho a ich ako celok k spokojnosti slovenskej futbalovej verejnosti? Tretia rovina problému je SFZ a jeho experti vyberajúci reprezentačných trénerov. Ak sa takto sekli/rozhodli pre Tarkoviča (vyplýva to z ich vlastných rozhodnutí podložených ich vlastným portfóliom odbornosti, predvídavosti...), kde je záruka, že jeho nástupcu vyberú odbornejšie? Kde? Kto prezradí? Bolo by užitočné poznať ich erudíciu.
Čo teraz poviem, asi spustí protesty, možno diskusiu, ale úprimná otvorenosť robí každé spoločenstvo lepším: Najlepšie by v terajšej situácii bolo, vytvoriť k pánovi Tarkovičovi a celému realizačnému tímu niekoľko hoci aj dobrovoľných alebo úväzkových odborníkov typu spolukomentátor Marián Zeman (s prehľadom a pokojom analyzuje, predvída a naznačuje herné riešenia), komentátor Ľuboš Hlavena (je príkladne kritický a požadovačný) a Ladislav Borbély (má osobnostný potenciál asertívneho vodcu). Označil by som ešte najmenej troch, sú však viazaní zmluvami. Uvedené aj nemenované osobnosti vidia futbal z potrebného nadhľadu.
Pri naznačenom postupe by nestratil tvár ani SFZ, ani B. Tarkovič, hoci ani jeho odchod z trénerskej funkcie nie je žiadna tragédia - ani osobná. Denne sme svedkami trénerských rošád a nikoho z toho hlava dlho nebolí.
Z čoho vychádzam? Z mnohoročnej praxe v športe, zo skúsenosti športového novinára zameraného na futbal, z teoretických aj praktických poznatkov metodika olympijských športov, z kvalifikácie diplomovaného trénera futbalu, zo svojich prác: Štúdium efektívnosti motorického učenia, z Analýzy efektívnosti dlhodobej prípravy reprezentačných futbalových družstiev z pohľadu ich umiestnenia na ME a MS, z Vplyvu dlhodobej prípravy reprezentačných mužstiev na výkony hráčov počas majstrovstiev sveta v Mexiku, NSR a Argentíne, z diplomových prác mojich diplomantov: Vývoj osobnosti hráča vrcholového futbalu (P. Šloff), Príčiny zmien výkonnosti prvoligových futbalových družstiev Slovenska na domácich a súperových ihriskách (M. Sivák), atď...
Čerpám tiež zo svojej praxe majiteľa, trénera a manažéra Futbalovej školy ESOFIA, ktorá hneď v prvom ročníku účinkovania v oficiálnej súťaži veľkého futbalu v oblastnej súťaži, zložená z chlapcov z ulice, naložila súperom na ich ihriskách (po cca 17-mesačnej príprave bez vlastného ihriska) 52 gólov v desiatich zápasoch vonku a v desať zápasovej odvete, prakticky tiež vonku (lebo na prepožičanom ihrisku), sme súperom dali dokonca gólov 81. Spolu teda v 20. zápasoch 133 gólov. Bez domácej pôdy! Inkasovali sme 29 gólov, v našej bráne sa väčšinou striedali len hráči z poľa, lebo špecialistu brankára sme vo väčšine zápasov ešte vyprofilovaného nemali. Za zmienku azda stojí aj fakt, že náš najväčší konkurent v oblasti i v súťaži - futbalové triedy Tatrana Prešov - dal o 36 gólov menej. A v priamom meraní síl sme nad ním vyhrali 2:0.
Foto
Napísané riadky nepublikujem pre nejakú lacnú chválu či slávu, v dlhoročnej osobnej športovej histórii sú premiérové. Píšem ich v záujme podpory slovenského futbalu, ktorý roky, v podstate až na výnimky, trie biedu.
Ešte na jej začiatku som SFZ ponúkol zlepšovací návrh na zmenu systému hodnotenia stretnutí na každej súťažnej úrovni. Vychádzal som v ňom z faktu, že sme malá krajina s výrazným drobením talentového potenciálu, ktorý našim tradičným populárnym športom odoberá prílev mladých nádejí a väčším krajinám sa tak vyrovnávame len horko-ťažko (aj vďaka prístupu štátu k podpore športu). Nielen súčasné účinkovanie v C divízii je dôkazom povedaného. Môj návrh nebol SFZ prijatý, čo ma ani veľmi neprekvapilo. Ako ma neprekvapuje ani súčasná pozícia nášho A-mužstva.
Som však napriek všetkému negatívnemu v našom futbale optimistom, fandím mu, mám ho rád, a som aj zástancom myšlienky, že každý kolektív, nie je dôležité, či športový alebo iný, kvalitatívne stúpa a klesá s kvalitou každého svojho člena. A my všetci, ktorí slovenský futbal máme radi, by sme mu svoju ponuku, nech je akákoľvek, len nech pozitívna, nemali upierať. Či chceme, či nie, sme jeho členmi.
Lebo len držanie palcov na diaľku nestačí. Nemá energiu zápasového povzbudzovania, neprináša progres.
A ten nemusí priniesť v podmienkach, v akých sa náš futbal nachádza, ani tréner, ktorý B. Tarkoviča nahradí. Navyše bude mať alibi, v prípade, že mu zápas s Kazachstanom bude v počte získaných bodov chýbať... pán Tarkovič s rozšíreným tímom navrhovaných odborníkov okolo neho tieto alibi mať nebude. Naopak, bude nútený a budú nútení k maximálnemu trénerskému vypätiu, aby kazachstanské manko dohnal, dohnali a ďalším sa vyhli. Samozrejme, ako každý fanúšik slovenského futbalu, aj ja budem rád inému angažmán, ak nový tréner bude úspešný.
