Dnes sa už nedá povedať len o Japonských turistoch, že kam prídu, tam cvakajú fotoaparáty. Dnes sme v tom už všetci. A kto nemá drahý, či lacný fotoaparát, ten má drahý mobil (alebo drahý mobil za euro), ktorý už ani nie je až tak len mobilným telefónom, ale aj foťákom, či videokamerou, malým počítačom a internetovým prehliadačom. Na svoju poctivú funkciu telefonovania pomaly zabúda.
Tak raz prišiel deň D aj u nás a moja žena si, na moju radu, zmenila mobilného operátora. Preniesla si číslo, získala zadarmo novučičký smart mobil s pomerne kvalitným foťákom, jedným bezplatným číslom, nižšou cenou hovorov a tak aj trvale znížené mesačné poplatky. No nezober to.
Po aktivovaní nového smartfónu a dôkladm oboznámení sa s jeho obsluhou, sa začali veci meniť. Na výletoch už nie som ten posledný, kto zdržuje výpravu, lebo si odfotí toto tu, či tamto tam, ale so smartfónom sa zvŕta moja žena a my poslušne čakáme, kým si cvakne hoci aj kráľovnú Viktóriu.
A ešte jedna podstatná zmena nastala v tom, že aj zo mňa sa stal z autora fotografií aktívny účinkujúci vo fotodivadle svet.
Na úvod dvojitý "Guinness" neďaleko sídla anglickej kráľovnej, pre odvahu.
Upršaný Tower Bridge... a ja.
Tower of London v pozadí a prší a prší.
Victoria Memorial. Pod kráľovnou už svieti slnko.
Mesto cisárov a valčíkov Viedeň a naša najmenšia ratolesť.
Na postriežke vo Viedni.
Dóm svätého Štefana za mnou.
Vždy v pohotovosti.
Zo všetkých strán.
Sám vojak v poli.
Scéna ako z divadelnej komédie: "To je on!"
Bio strava.
Keď všetci fotia, jeden sa ulieva.
Niečo zo slovenského neba na Sliači. V tom lietadle nie som ja.
Starobylá Kremnica.
Ide sa na GAGY.
Niekedy je jasné, kam smerujem...
Aj turista sa občas unaví.
Vstúpenie do histórie.
Kremnická náladovka.
Pod Zoborom.
Nad Dunajom, na hrade Visegrád.
Pozdrav Slovensku z Maďarska.
Opäť doma, v termálnom akvaparku v Podhájskej.
Odovzdávanie tvorivých "Oskarov" 2013.
Na koniec, malá medzidruhová konverzácia na Váhu.
