Pri hľadaní cieľov našich výletov som si stanovil hranicu 100 km. Teraz som ju rozšíril na okruh 150 a tak sa dostal do môjho zorného poľa aj Hornonitriansky banský skanzen. Na prvý pohľad jednoduchá vec, z internetu som sa dozvedel, že vstupy sú každý deň o 10:00 a o 14:00, okrem pondelka.
Keď sme prišli na miesto, zistil som, že najmenší počet účastníkov je 6 a my sme boli len dvaja. Ako som sa telefonicky dozvedel, bolo by to možné, ale za cenu 40 €. Až tak ďaleko som po fáraní do bane netúžil, tak sme sa s baňou lúčili, keď tam prišiel mladý pár s tromi deťmi a ťiež chceli stráviť popoludnie pod zemou...
Mali sme vyhraté, dohodli sme sa a o druhej hodine nás čakal sprievodca skanzenu. Niekoľko nasledujúcich fotografií z bane vôbec nie je o kráse, ale iba o realite...
Dostali sme osobné známky, zapísali sme sa do knihy návštev a po bezpečnostnej inštruktáži nás sprievodca viedol cestou, ktorú tu denne absolvujú baníci tejto živej bane na dolovanie hnedého uhlia. Baňa je totiž v plnej prevádzke, len jej časť, najstarší úsek je vyhradený pre banský skanzen.
V šatni sme dostali pracovné plášte, prilby a bezpečnostné balíčky. To je zariadenie na prežitie v prípade požiaru a jeho funkcia spočíva v tom, že po aktivovaní premieňa oxid uhoľnatý na dýchateľný oxid uhličitý (pri istom danom obsahu kyslíka) a tak umožňuje prežitie po dobu 45 minút.
Podrobili sme sa procedúre podobnej každodennému vstupu baníkov do práce, okrem spŕch a nejakých menej podstatných detailov... Na rozdiel od nich sme neprechádzali z čistej šatne do špinavej nahí, ani na záver sme sa spoločne nesprchovali...
Každý z nás dostal akumulátorovú lampu a už sme nasadali do vláčika, ktorý nás zaviezol podzemným tunelom do časti vyhradenej skanzenu.
Cesta vláčikom trvala asi 12 minút, potom sme pokračovali pešo, s odborným výkladom sprievodcu.
V bani Cigeľ je voda a vlhko, železné výstuhy sú pokryté vrstvou hrdze a na drevených častiach miestami rastú bohaté kolónie bielej plesne.
V strede chodby sú uložené koľajnice a zároveň to slúži ako zberný žľab na banskú vodu, ktorá sa musí neustále odčerpávať.
Starý čerpací agregát na kolesách.
V podzemí premáva podľa potreby aj banská sanitka.
V určených častiach bane sú pod stropom zavesené polystyrénové vane naplnené vodou. Toto vybavenie slúži na tlmenie prípadného výbuchu metánu. Postupujúca tlaková vlna rozbije nádržky s vodou a tie tlakovú vlnu stlmia. Jednoduché, ale zrejme osvedčené. V tejto časti bane, kde je skanzen sa metán nevyskytuje. Všetky banské podzemné priestory sú nepretržite vetrané čerstvým vzduchom, všade sú dovedené "vetry"...
Okrem tradičných lokomotív a vlakov na koľajniciach sa v bani používajú aj závesné systémy dopravy. Takže "Alweg" máme v bani, nie v Tatrách..
Časť zariadenia na mechanizované dolovanie v uholnom sloji väčšej šírky, medzi dvomi paralelnými chodbami a so zavalovaním priestoru po vyťažení uhlia... Skôr, či neskôr sa tieto závaly prejavujú aj na povrchu.
Náš vláčik nás vezie von.
Zaujímavá expozícia banského skanzenu v bani, ktorá je v normálnej prevádzke, nám priblížila reálne podmienky práce v bani, síce trochu zidealizované prostredie bez nadmerného hluku strojov a uholného prachu, ale s vlhkosťou, bez denného svetla a so skutočnými rizikami, aké sa v podzemí vyskytujú. Naša predstava o skutočne ťažkej a nebezpečnej práci baníkov aj v súčasnosti je po návšteve banského skanzenu oveľa reálnejšia.
-----
:)
Nakoniec ešte inzerát: Predám 386 g hnedého uhlia 1. triedy kvality, viď fotografiu v perexe. Vhodné pre zberateľa hornín (ak by mal Martin Marušic záujem, má prednosť)
:)
