Neboli sme medzi prvými návštevníkmi chodníka v korunách stromov, dokonca sme tam boli v čase, keď stará lanovka bola zrušená (v prevádzke bola 30 rokov). Výstavba novej kabínovej lanovky sa realizuje od marca 2018 a mala by byť dokončená v priebehu tohto roka. O to sme to mali koncom apríla lacnejšie a krajšie, lebo sme museli ísť k chodníku pešo.
Vstup na chodník stojí 9 € na osobu, ale skutočným prínosom je pešia turistika. Oficiálne len 40 minút, ale miestami celkom slušné stúpanie. Zvládne to však každý, čo len trochu turista. Novou 10-miestnou kabínovou lanovkou sa do korún stromov budete môcť vyviesť už tento rok. Síce to bude (asi) dvakrát drahšie, ale za pohodlie sa platí. Ja som skôr za tú pešiu prechádzku.
Ako to teda bolo tretí deň po znovuotvorení chodníka, deň pred 1. májom... Ubytovali sme sa 29. apríla v Ždiari, celá rodina, 9 ľudí v peknej chalupe na okraji dediny, s výhľadmi na Belianske Tatry a celý Ždiar. Na druhý deň sme vyrazili skoro ráno do Bachledovej doliny...
O deviatej sme už boli na parkovisku (2 autá) s malou nádejou, že sa pre nás nájde miesto. Našlo sa.
Romantická kulisa nad parkoviskom navodila príjemnú atmosféru.
Bez veľkých príprav sme vykročili na chodník, zatiaľ iba pozemný, začínajúci na pohodlných betónových paneloch.
Hneď vedľa bolo stavenisko dolnej stanice novej kabínovej lanovky, s príslušným stavebným ruchom.
Krátky úsek chodníka je mimo lesa, potom cez les s občasnými výhľadmi na Tatry. Počasie sa držalo veľmi dobre.
Niekde v polovici cesty, pred najťažším úsekom je oddychové rúbanisko. Tu sa stretávajú národy. Najčastejšie bolo počuť poľštinu, sem tam maďarčinu, češtinu a my Slováci sme tam boli tiež.
Malí i veľkí, starí i mladí - taká je turistická romantika v horskom teréne.
A je to tu, stúpali sme aj s pomocou dreveného zábradlia.
Pozrite sa vľavo, je tam špeciálna letná bobová dráha. Strach pomyslieť, ešte dobre, že tie boby majú brzdu...
Takmer v cieli sme uvideli 32 metrovú vežu, ktorá je korunou chodníka korunami stromov.
Belianske Tatry ako na dlani, pod ktorými bývame.
Vstup na chodník s dôležitým vybavením a s pokladňou.
Na chodníku to začína celkom prozaicky, aj Ivanko chcel ísť po svojich.
Podperná konštrukcia je dôveryhodná, poďme ďalej!
Na "ceste" chodníkom sú informačné panely a zopár atraktívnych priechodov.
Pre istotu - kontrola nosnej konštrukcie...
A ešte raz.
Hľadali sme dôkaz, že chodník nás vedie naozaj korunami stromov a potvrdilo sa.
Na konci chodníka o dĺžke 1234 m je vyhliadková plošina.
Ako mravenisko...
Niektorí idú hore, iní sa vracajú späť. Nikto sa nespustil tobogánom, je zatvorený. Chcel som sa spustiť, ale nešlo to (našťastie)...
Úctyhodná rúra je ten tobogán.
Vyvrcholenie, voľnosť nad priestorom, odmena za námahu.
Bez obáv, laná a ich sieťované spojenia vydržia veľa.
Obišli sme výhľady dookola, "pobáli" sme sa trochu aj na site, vydržalo.
Kedysi boli turisti z Japonska typickí fotografisti, dnes fotíme a filmujeme všetci. Mobil je pravou a niekedy aj ľavou rukou.
Vrcholná stanica budúcej lanovky sa ešte nerysuje, ale tušíme ju tam dolu.
Posledné zábery a...
... posledné vyhliadky z veže.
Plošinka so vstupom do tobogánu (len 2 €) bola zatvorená.
Veža zo "žabej" perspektívy.
Stálo to za to!
Bod návratu, kávička a krátke posedenie.
Bachledovú dolinu opúšťame plní dojmov. Naše cesty v ten deň viedli ešte do Tricklandie v Starom Smokovci.
...
