Dnes to vidím jasne – mal som v tých šesťdesiatich rokoch minulého storočia behať po Bratislave, hlavne po starých uliciach a fotografovať všetko, čo bolo trochu zvláštne a výnimočné. Dnes by som mal o zábavu postarané pri spravovaní a využívaní foto archívu. Keby bolo keby...
Môj archív napriek tomu existuje, aj keď tých skvostov starej Bratislavy je v ňom pomenej. Len troška, ako korenia do polievky.
Prvýkrát som si uvedomil príležitosť, ktorú poskytujú archívy, keď za mnou po rokoch prišiel spolužiak Miro, či náhodou nemám fotku tej starej lodenice, či veslárskeho klubu na pravom brehu Dunaja? Po krátkom hľadaní som to našiel. Dva negatívy, jeden som mu daroval. Je to ten záber z článku „ Ako som včera videl moju starú“.
Viac podobných záberov som vtedy nenašiel. Napriek tomu ešte jeden existuje, dnes som ho objavil. Tentokrát ide o denný záber (1960):
Podobný obrázok (aj keď nie taký dobrý...) sa dá nájsť aj na stránke ron-del.
O Bratislavu a hlavne o Bratislavský hrad z historického pohľadu som sa v tých rokoch predsa len trochu zaujímal. Bolo to obdobie, keď sa začali rekonštrukčné práce na hrade. Pamätám si na tie diskusie a polemiky, ako by mal hrad po rekonštrukcii vyzerať. Predstava hradu - obráteného stola, stavba bez striech na budove a vežiach bola silne zakorenená.
Do roku 1811 hrad - kráľovský majetok – bol využívaný ako kasárne cisárskeho vojska. 28. mája 1811 vyhorel a s ním aj Podhradie (Zuckermandel). Odvtedy ostal len ako dominanta mesta na hradnom kopci, takmer ako prírodná zvláštnosť.
O záchrane hradu sa začalo prvýkrát oficiálne hovoriť až po roku 1909. Návrhy z Bratislavy neboli vypočuté a prvá svetová vojna úvahy prerušila. Nová diskusia začala na podnet maliara Janka Alexyho a architekta Dušana Jurkoviča v roku 1920, nič konkrétne napriek niekoľkým návrhom sa však neurobilo. V roku 1937 sa však objavil aj názor, že ruiny treba odstrániť, čo však vyvolalo vlnu rozhorčenia v tlači.
Zaujímavé a z dnešného pohľadu dosť hrôzostrašné boli výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže na výstavbu slovenských vysokých škôl v priestoroch hradného vrchu a na Podhradí v roku 1942. Niektoré návrhy predpokladali radikálne zbúranie všetkého, čo sa v danej lokalite nachádzalo.
Po druhej svetovej vojne do roku 1946 boli v časti hradu opäť kasárne, potom bol hrad sprístupnený verejnosti. Samotný objekt hradu bol z bezpečnostných dôvodov uzavretý. Na nádvorí bol amfiteáter. V roku 1953 sa začali predbežné výskumné práce a na hrad sa začalo pozerať ako na celok so všetkými súvislosťami s mestom.
V literatúre je uvedený pôsobivý popis stavu hradu pred začiatkom rekonštrukčných prác na hradnom objekte. V jednej správe z Katedry vývoja architektúry sa dokonca konštatuje, že už je neskoro začať so záchranou hradu a treba ho nechať rozpadnúť. Našťastie sa to po ďalších výskumoch nepotvrdilo.
Uvažovalo sa o troch variantoch riešenia: Postavenie nového hradu, konzervovanie ruín, alebo rekonštrukcia. Dnes vieme, že vyhral variant rekonštrukcie. V roku 1956 bolo definitívne rozhodnuté o rekonštrukcii hradu a hneď sa aj začalo so záchrannými prácami a s prípravou projektov. Bolo treba dohodnúť zásady rekonštrukcie i množstvo rozhodujúcich detailov.
Dosť kardinálnou otázkou vzhľadu bolo, či dať na hrad sedlovú strechu, alebo nie. Silueta hradu sa historicky v minulosti dosť často menila. Tá jednoduchá bez striech trvala najdlhšie, skoro 150 rokov. Zvíťazilo riešenie rekonštrukcie so sedlovou strechou.
Spočiatku išlo len o rekonštrukciu hlavného hradného objektu, ale v projektovej úlohe z roku 1958 sa už zámer rekonštrukcie rozšíril na celý hradný areál až po Staré mesto a Podhradie. Rekonštrukcia hradu spolu s prípravnými a výskumnými prácami prebehla v rokoch 1953-1968.
Silueta hradu - čiastočne zhotovené strechy stavby, veže ešte nezastrešené (1960):
História Bratislavského hradu je bohatá a pútavá. Aj jeho novodobá, nedávna história a rozhodovanie o rekonštrukcii hradu. V uvedenej literatúre je množstvo detailov s tým súvisiacich.
Od roku 1957 som mal príležitosť chodiť okolo hradu aj ja, rád som sa túlaval po uličkách starého mesta, chodieval som na hrad, neskôr som fotografoval. Dnes viem, že asi málo (to len pre poučenie mladým...).
Historické informácie k článku som čerpal z knihy BRATISLAVSKÝ HRAD autorov: P. Ratkoš, J. Lichner, B. Polla, T. Štefanovičová, vydanej v roku 1960 v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry v edícii Malá výtvarná knižnica. (Kniha by mala byť dostupná v knižnici na Hviezdoslavovej ul. Č. 5 v Bratislave)
Všeobecné historické údaje o hrade sú dostupné na stránkach uvedených v odkazoch. Toľko podrobností, ako v spomínanej knihe o období rekonštrukcie hradu (a hlavne o rokoch 1811 – 1953) som tam však nenašiel. História hradu obvykle končí v roku 1811, nakrátko sa zastaví v roku 1953 a sme v súčasnosti.
Fotografie: autor textu
