Kde inde by sme mali začať, ak nie pri mestskej bráne "GATE" reality show mesta Bratislava? Vstúpte prosím.
Konečne aj niečo iné, ako "Devínsky masaker", ktorý je hojne zastúpený v centre mesta na plagátoch. Len nie som istý, či predajcovia masakrujú ceny, alebo peňaženky kupujúcich. Ale nie kvôli tomu som sa sem zameral, upútal ma príťažlivý klobúk, ktorý má šmrnc (pekné slovo).
V galérii je kultúra, zväčša preverená časom...
Nevynechali sme aktuálnych Galandovcov, ale o tom inokedy. Na Galandovcov som sa tešil už aj preto, že sme nedávno navštívili Galériu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.
Pokračujeme galériou Staré mesto s mladými ľuďmi.
Nadchýname sa, rovnako ako vždy, starými kontúrami.
A úzkymi dláždenými uličkami.
Obligátny výhľad z brány na bránu, pre zmenu, trochu "harfovito" orámovaný.
Na Hlavnom námestí je stále ten istý Napoleon, ale teraz by som ho nazval Napoleon Voyer-parte. Sleduje nás, čo si dávame v neďalekej nemenovanej kaviarničke.
Nebolo to nič neobyčajné, len obyčajná čokoláda pravá, alebo biela, podľa chuti...
Nová doba prináša aj nové dominanty. Na jednej strane Michalská veža a za chrbtom v diaľke "outú" vežiak.
Michalská konvencia, ktorá sa nemení. Pôvodne som chcel nájsť svoju starú fotografiu z roku Pána na porovnanie, ale nenašiel som.
Pokus o kompozíciu s kanalizačnou mrežou.
Záhadné znaky pod Michalskou bránou.
Konvencia pod baštou. Kto by si to nesfotil, keď ju ozvláštňujú syrové atrapy...
Iný svet na Mlynských Nivách. Zvláštnu formu EURA pred bankou celkom chápem. Menej už tie externé vybočenia na výškových budovách.
Aj táto futuristická dlažba, videná ako dôsledok erupcie na finančných trhoch, mi celkom pasuje pred bankový dom.
Banka buď prosperuje a rastie do nebotyčných výšav, alebo neexistuje. Taký máme Svet.
Pokojný večer symbolizujú staré osamelé stromy na Petržalskej strane Dunaja.
Bratislavská panoráma, akú som si už dávno nevychutnal. Správne osvetlený hrad i jeho obranné valy, odlesky svetiel na hladine a jemná "vodotlač" stromu v popredí. Tak by som tú atmosféru na fotografii vnímal. Popravde, aj v realite to bolo presne tak.
Náš kultúrny a občerstvovací stánok toho večera, so Zuzanou Krónerovou.
- o -
Na záver už len pár slov o divadle v podpalubí. Loď Adyho Hajdu osloví aj "kaviarenskou" časťou, kde podávajú okrem iného aj výborný mätový čaj.
"One-woman show" v takejto podobe som videl prvýkrát. V prostredí demontovanej strojovne bývalej aktívnej lode sedelo na obyčajných stoličkách 150 divákov a herečku sme mali takmer na dosah ruky. Na to si treba chvíľu zvykať. Mal som dojem, že aj Zuzana Krónerová v postave osamelej starnúcej ženy Shirley Valentine si na nás zvyká a naplno sa uvoľnila až v druhej polovici predstavenia po prestávke.
Do kultúrneho zážitku toho večera si vkladám tri rovnocenné dojmy: večernú panorámu mesta, mätový čaj na lodi a najmä ťažko skúšané hlasivky bosej Zuzany Krónerovej na podlahe strojovne, ktorá znamená svet.
