Na historickej mapke z hotela "Best Apartments" je vyznačená poloha budovy, v ktorej sme spali.


Architektom tohto domu je Imrich Steindl (1839 - 1902), ktorý bol aj staviteľom maďarského parlamentu a iných historicky vzácnych stavieb. Bol tiež autorom prestavby katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Tento dom na Fő utca č. 4 bol postavený ako obchodná a priemyselná banka v roku 1872. Dalo by sa teda povedať aj tak, že sme spali v banke. Dnes je to bytový dom a časť izieb je upravená ako hotelové apartmány. Výborná poloha, priamo v centre mesta. Hotel na dobrej úrovni, vo vstupných priestoroch s dobovou historickou patinou.

Starý komárňanský most je vstupnou bránou do Maďarska. Vedľa neho má vyrásť nový.

Bola to náhoda, že sme do Budapešti prišli práve v deň štátneho sviatku Deň republiky. V parlamente zrejme mali deň otvorených dverí, lebo na jeho návštevu čakali obrovské zástupy ľudí. Pre nás z toho plynula malá výhoda - poplatky za parkovanie áut na ulici sa neplatili.


Štátnu vlajku strážila čestná stráž... Prešli sme si historické jadro a pre spomienku aj Váci utca.

Výhľad na druhý breh, ktorý nás čaká druhý deň aj s Fridou Kahlo.

Môj obľúbený detail z Budapešti.

Človek nie je iba chlebom živý, tak ešte jeden detail...

Zvláštne zlaté, zrkadlovo lesklé "X" na pešej zóne.

Niečo je skutočnosť a niečo odraz skutočnosti.

Hneď za rohom je "Londýnske oko" (ruské koleso) v Budapešti.

A všade naokolo čriepky slávnej minulosti.



Náš krajný bod - most Slobody (Szabadság híd), tam kde končí Váci utca.

Na druhej strane ma zaujal zvláštny "domček" so snovým pozadím.

V Budapešti to žije aj moderným tancom na ulici, "break dance" s prvkami akrobacie.
Večer sme vyšli do osvetlených ulíc



Raňajšia výprava ku hradu a k "bašte" na raňajky a potom Frida Kahlo

Ľahko sa to povie, ráno sme skoro vstávali. Auto bolo treba presunúť do neďalekej podzemnej garáže, takže už o ôsmej sme začali blúdiť v podzemných priestoroch hradného vrchu.

Nikde nikoho, len štyria Slováci... Vstupné dvere boli otvorené, ale všetky výstupy z labyrintu boli zatvorené a výťah mimo prevádzky.

Nakoniec sme sa predsa dostali na obávané schodisko a išli sme na hrad.

Odmenou nám boli zamračené výhľady, silný vietor a dážď.




Neďaleko "Rybárskej bašty" sme našli vhodné miesto na skoré raňajky.


Dážď umyje ulice lepšie ako umývacie auto.

Posledným bodom nášho programu bola výstava venovaná mexickej maliarke Fríde Kahlo.

O jej živote bol natočený film, ktorý bol inšpiráciou pre tento náš krátky výlet na výstavu do Budapešti. Ako sa píše v jej umeleckom životopise, štýl jej tvorby sa pohyboval od pôvodnej mexickej kultúry cez realizmus, symbolizmus až po surrealizmus.
Na záver ešte malá ukážka z výstavy...




Bol to príjemný dvojdňový výlet do Budapešti. Dal nám možnosť krátkeho relaxu, zážitkov rozdielnych od všednosti, aj trocha poučenia. Cítili sme sa tam ako doma - všade sa dalo dohovoriť spoločným jazykom - angličtinou.