Zaujímavá je tabuľka cestnej vzdialenosti a času potrebného na cestu za rovnakých podmienok z Nitry do susedných hlavných miest:
Budapešť | 162,1 km | 1 hod. 58 min. |
Viedeň | 154,7 km | 2 hod. 3 min. |
Praha | 395,8 km | 3 hod. 58 min. |
Varšava | 602,3 km | 7 hod. 24 min. |
Kyjev | 1151,8 km | 16 hod. 29 min. (dva dni) |
Z tabuľky vidieť, že Budapešť , aj keď je o niečo ďalej ako Viedeň, je z Nitry dosiahnuteľná za kratší čas (menej o 5 minút...). Viedeň však bola v minulosti takmer nedosiahnuteľná. Z týchto piatich miest je pre mňa úplne neznáma iba Varšava (najďalej som v Poľsku dosiahol Krakov, vo Varšave iba medzipristátie na ceste z Fínska). Do Budapešti a iných maďarských miest sme chodievali najčastejšie. Praha bola vlastne naša (a myslím, že tak trochu aj ostala...).
Do Budapešti sme chodievali na strojársky veľtrh, alebo len tak, na nákupy, deti do letných táborov. Ja som tam najčastejšie nakupoval zaujímavé integrované obvody, ktoré u nás v tom čase neboli dostupné. Lákadlom bol zábavný Vidám park a Zoo. Bez problémov sa priznám k tomu, že na Balatone som nikdy nebol...
Moja posledná návšteva Budapešti po viacerých rokoch trvala dva dni a absolvoval som ju už s digitálnym fotoaparátom. Pokúsil som sa vybrať zo záberov také, ktoré sa neobjavujú na každej druhej pohľadnici, tak aby ukázali trochu aj moje dojmy z tejto návštevy (bolo to v septembri 2004). Posúďte, ako dopadol môj pokus o tematický výber "Sochy osobností v Budapešti"...
Petöfi Sándor, rodným menom Petrovič, ktorý sa stal maďarským básnikom...
Niektorým sochám dávajú zabrať holuby... V tomto prípade by človek čakal, že holub konečne dostane lopatou.
Moderné umenie v karafiátoch, asi odpozorované z niektorého hororového filmu...
Americký Major General Harry Hill Bandholtz bol vztýčený na námestí Slobody (Szabadság tér) v roku 1936 a stál tu do roku 1940, keď bol odvezený na „opravu“. Až do roku 1980 ležal v depozite, odkiaľ si sochu vyžiadalo veľvyslanectvo USA a postavilo ju v záhrade ambasádorovej rezidencie. V júli 1989, niekoľko dní pred návštevou amerického prezidenta Busha bola znovu inštalovaná na pôvodnom mieste. Každý rok na deň narodenia Bandholtza tu kladú vence predstavitelia americkej ambasády.
Pomník osloboditeľskej armáde z 2. svetovej vojny je vzorne udržiavaný a chránený zátarasmi (mimo obrazu), nakoľko býva terčom občasných útokov.
Oddychovka - umelecké sedenie na streche budovy.
Kossuth Lajos (pôvodne Košút), synovec slovenského národovca Juraja Košúta, maďarský právnik, politik, bojovník za nezávislosť Uhorska od Rakúska, vodca maďarskej revolúcie (predseda uhorskej vlády) 1848-1849.
Pamätník maďarského povstania v roku 1956. O tých udalostiach sme vtedy počúvali rozhlasové vysielanie z rôznych maďarských vysielačiek. Vznikali vlády, padali vlády, až nakoniec bola „kontrarevolúcia“ potlačená. Potom sme počúvali hodnotenia z „druhej“ strany. Boli to vzrušujúce dni s obavami čo bude ďalej a možno aj s malou nádejou, po ktorých na desaťročia nastalo ticho, s krátkym prerušením v roku 1968 u nás...
Ležiace torzo na nádvorí kráľovského hradu - pre lepšiu orientáciu som obrázok otočil.
Súsošie s fontánou - kráľ Matej pri love. V kráľovskom paláci sú dnes múzeá, knižnice a divadlo.
Do oblasti dnešného Slovenska sa vraj sokoliarstvo dostalo vpádom Húnov. Vodca Húnov Atila mal podľa legendy na svojom štíte vyobrazeného sokola, ktorého volali Turul.
Na rohu hradného nádvoria kraľuje Turul v nadživotnej veľkosti.
Na nádvorí Rybárskej bašty stojí jazdecká socha kráľa Štefana, ktorú som si dovolil trochu pozlátiť.
Ulička pod Rybárskou baštou, v pozadí Matejov chrám.
Na záver trochu prikrášlená kupola parlamentu na starom plátne.
