Zvláštnosťou hradu Čabraď je jeho výšková poloha - len 305 m n.m. Bol založený v 13. storočí a vypálený posledným majiteľom v roku 1812. Veru, ani v minulosti sa nepostupovalo príliš "ekologicky" a to už nehovorím o neustálych vojnách a s tým spojenou biedou porazených...
Náš záujem pritiahol hrad Čabraď prvýkrát v júli 1998, kedy sme prišli autom zo Štiavnických Baní, cez Bzovík do Čabraďského Vrbovka a odtiaľ turisticky na hrad Čabraď. Vtedy som mal novú video kameru, tak fotky nemám. To je jedna z príčin, prečo chodíme znova na miesta, kde sme už raz boli...
Z Čabraďského Vrbovka sa ide po asfaltke až k majeru Konské (mapa). Tento úsek cesty bol zaujímavý okolitými lánmi s bohatou úrodou obilia. Popri ceste práve dozrievali čerešne. Od Konského sa išlo pohodlnu lesnou cestou až k mostíku cez riečku Litava, ktorá obteká hradný vrch. Za mostom cez Litavu je už lúčka pod hradom, s niekoľkými budovami rôzneho veku.
Naša tohtoročná situácia bola trochu odlišná, východiskom nám bola odbočka z cesty č. 75, miesto zvané Cerina. Aj túto trasu možno považovať za nenáročnú a zaujímavú, vedie lesnými cestami, kde je stále čo obdivovať. Teraz sa však pozrieme na hrad po okružnom chodníku...

Hradný most.

Hrana ostrá ako žiletka.

Horný hrad z nádvoria.

Zelené okno, ako by len včera doňho vložili črepník s kvetinami...

Veža je dôležitým obranným prvkom, ako na šachovnici...

Nasleduje prehliadka okien zhotovených človekom a modifikovaných prírodou... Polovičný oblúk.

Ovál.

Takmer štvorec.

Obdĺžnikový zástup.

Nakoniec to najkrajšie okno - zvončekové. Má už príliš slabý záves, ale dobrý zvuk...

Okno pre výhľady do okolia.

Lúka pod hradom.

Hlavné nádvorie a vstupná veža.

Na hrade Čabraď hrajú veľmi dôležitú rolu aj mraky.

Vracali sme sa rovnakou cestou, k Cerine.
Zvyčajne najviac fotografujem na začiatku cesty, to je také rozcvičenie, rozhýbanie kĺbov ukazováka pravej ruky... Cesta späť ma obvykle už tak neoslňuje, ale tentokrát mala pripravené milé prekvapenie. O tom však už nabudúce...
Toto video od tutanchamona1 ma zaujalo, aj kvôli hudbe...