Carcassonne je pre mňa aj mestom, kde občas žije a o ktorom píše svoje romány spisovateľka Kate Mossová. Po prečítaní jej kníh ma to hneď lákalo poslať jej mail a dohodnúť si stretnutie na malú autogramiádu. Nestalo sa tak, preto len postavy z jej románu Labyrint chvíľami ožívali pred mojim vnútorným zrakom pri potulkách v meste.
Od východu, kde sme bývali, už z diaľky vidieť jednu z bášt pevnosti.
Hlavná brána stredovekého mesta odoláva náporu turistov.
Most nad vodnou priekopou.
A v priekope namiesto vody trávnik.
Vnútorá brána mestského opevnenia aj dnes pôsobí veľmi mohutne. Napriek tomu bolo mesto obsadené bez boja.
Úzke uličky sú typické pre stredoveké sídlo, ale aj dnes sa do nich zmestí veľa ľudí.
Napriek tejto reklame tu turistov nikto nemučí.
Na turistov sa však myslí v rôznych jazykoch.
Sídlo Raimunda Rogera Trencavela je samostatne opevnené vnútri mesta.
Krížová výprava proti Katarom sa začala v roku 1209. Koncom júla vyplienili Beziérs a pokračovali ku Carcassonne.
Carcassonne patrilo Raimundovi Rogerovi Trencavelovi. Vikomt Trencavel po krátkom obliehaní vyjednal voľný odchod obyvateľov a vzdal sa. Neskôr zomrel vo väzení.
Mesto dýcha minulosťou, ale prechádzky v jeho uličkách sú príjemné.
Atmosféra stredoveku je miestami dokonalá.
Odpočinok u Saskie.
Čo na to stavebný úrad? Zatiaľ to drevo dobre znáša...
Dobre padne prienik starého s mladým...
Hotel de la Cité v centre starého mesta.
Neďaleko je Bazilika St. Nazaire and St. Celse.
Mohutná vstupná brána baziliky. Nájsť chvíľu na fotenie bez návštevníkov je takmer nemožné.
Figurína z priečelia baziliky.
Námestíčka medzi starými budovami sú malé, ale dosť veľké na to, aby sa tam zmestili reštaurácie.
Chvíľa obedňajšej pohody.
Náš obsluhujúci čašník má zmysel pre humor. Takto reagoval, keď sa mi dostal do záberu.
Bez originálnej francúzskej cibuľačky by to hádam ani nešlo. Inde sme riskovali aj so "steakmi", ale neodporúčam.
Príjemne unavení a plní dojmov odchádzame.
Pod bránou do nášho storočia.
Niečo, čo si málokto všimne pod nohami...
...
"Alais stála pri okne a čakala, kedy sa vráti Guilhem. Obloha nad Carcassonne bola tmavomodrá ako zamat, akoby krajinu prikrývala mäkkým plášťom. Suchý severný vietor zvaný Cers jemne vial z vrchov a šuchotal v listoch stromov a v šachorine na brehu rieky Aude."
Kapitola 9, Labyrint, Katre Mossová, Ikar 2006
