Na úvod veľmi stručne z histórie rádu rytierov sv Jána, ktorí zakladali Maltu... Križiaci dobyli Jeruzalem, potom ho stratili. Po odchode z Jeruzalema založili Rytieri sv. Jána na Rhodose suverénny štát. Po šesťmesačnom obliehaní Rhodosu Sulejmanom I. bitku prehrali. Sulejman im dovolil odísť z ostrova. V roku 1530 cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VII. im darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne.
Vo veľkej a krvavej bitke v roku 1565 rád porazil na Malte osmanské vojská a založil hlavné mesto, pevnosť Valletta. Celý ostrov opevnili. V nemocnici na Malte boli ošetrovaní pacienti z celého Stredomoria. Johaniti, rytieri sv. Jána, vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom (voľne podľa (wikipedie).
Dom rodiny de Piro bol postavený na hlavnej ulici vo Vallette, dnes Republic Street, v roku 1580. Palác bol navrhnutý s ohľadom na prestíž rodiny a estetiku stavby. Casa Rocca Piccola bol jedným z dvoch domov postavených vo Vallette admirálom Don Pietro la Rocca...
Po tomto úvode na chvíľu zabudnite na dom rodiny de Piro a poďme sa ešte pozrieť do ulíc Valletty, na skok do chrámu "St. John's Co-Cathedral" a na večeru do indickej reštaurácie v Paceville.

Enricco Mizzi (v roku 1950 bol predsedom maltskej vlády) pred kon katedrálou sv. Jána musí všeličo strpieť.

Katedrála sv. Jána je nádherný chrám, kde je všetko pozoruhodné.

Návštevníci netelefonujú, ale počúvajú elektronického sprievodcu.

Keď sú letné horúčavy a pri našej návšteve boli, príde vhod výkonný ventilátor.

V kostole je veľa obrazov od vzácnych maliarov.
Jedno z najcennejších diel Caravaggia je vystavené v Oratóriu katedrály sv. Jána vo Vallette. Je to jediná práca, ktorú Caravaggio podpísal, podpis umelca je rozpoznateľný v krvi z hrdla sv. Jána. (wikipedia)
Caravaggio (1571 - 1610) našiel útočisko na Malte, kde vytvoril množstvo diel. Jeho pobyt na Malte skončil po jeho uväznení vo Fort St. Angelo pre násilnícke bitky. Z väzenia sa mu podarilo utiecť na Sicíliu. (V miestnosti s tými najvzácnejšími obrazmi je fotografovanie zakázané).

Blížime sa k múzeu Casa Rocca Picola na Republic Street.

Na Malte nezaprú anglické vplyvy, dalo by sa povedať, že sú na tradície hrdí. V časti tejto budovy je bývalá hlavná zbrojnica rádu svätého Jána v 17. a 18. storočí.

Vstupujeme do múzea.

V dome sú predmety, ktoré rodina používala, ale aj umelecké zbierky.


Nosidlá, v ktorých nosili Napoleona pri jeho krátkom pobyte na Malte. Na konci 18. storočia obsadil Maltu Napoleon, ale v roku 1800 ju získali Briti. Od toho roku bola Malta pod britskou nadvládou.

Na niektorých obrazoch sú aj niektoré lokality Malty a Goza, ako napríklad táto bazilika Panny Márie "Ta'Pinu" na Goze vo svojej historickej podobe.

Zvláštna stavba "Lija Tower" v kedysi rozsiahlom parku rodiny, neďaleko paku San Antom Gardens.

Lija Tower, dnes jediné čo ostalo z parku, ako sme ju zažili pred večerou v Paceville.

V múzeu je niekoľko portrétov obyvateľov domu.

Kto by si neurobil "selfie" s kráľovnou?

Typické maltské kúpanie.

Jeden z majiteľov domu.

Tento stôl je stále prestretý na Vianočnú oslavu v rodinnom kruhu. Tu sa stretávajú každý rok.

Zaujímavé pripomenutie účastníka korunovácie kráľovnej Alžbety II.

Dobové hodiny s jednou ručičkou. Vtedy sa nikde neponáhľali a takto zobrazený čas im vyhovoval.

Arabská kultúra zanechala stopu aj v ženskej móde na Malte.

Pomaly sa lúčime s typickým pozdravom sv. Pavla na Malte.

Vstupujeme do úkrytu, ktorý používala rodina v čase 2. svetovej vojny.

V najhlbšom podzemí vytesanom v skale.

V mini záhrade domu mi kýva na pozdrav tamojší papagáj. To gesto v skutočnosti nasledovalo až po tom, ako som ho trochu trápil s fotením. Našťastie nevyletel...

Indická reštaurácia v Paceville, miesto vhodné na relax po celodennom chodení.


Pre dnešok (vtedy na Malte) sa lúčime nočnou prechádzkou. Najbližšie sa uvidíme na trhu v Marsaxlokku.