Chcel by som na úvod upresniť aj dôvod použitia starého obrazu mladej dámy v titulku. Obrázok mal navodiť atmosféru starých čias. Je to fotografované v zámockej expozícii. Za povolenie fotografovať v expozíciách múzea som zaplatil tak to musím aj využiť... Darilo sa mi fotografovať bez blesku s celkom dobrým úspechom. Spoliehal som sa na nastavenú vysokú citlivosť a pevnú ruku.
Ale po poriadku - prichádzali sme k Častej od Trnavy a už z diaľky sa naskytol celkový pohľad na hrad. Je to maximálne priblíženie, ktoré dovoľuje zoom môjho fotoaparátu. V popredí hnedý pás - suché slnečnice.
A takto vyzerajú bývalé krásavice - slnečnice zblízka. Kde sú fotografisti, ktorí ich obletovali v čase ich rozkvetu? Staré dámy so zvesenými hlavami už čakajú len na kombajnové vyslobodenie...
V Častej sme sa zastavili pri cintoríne, kde je zaujímavá kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa. Neďaleko je aj vináreň Fuggerovský dom. Častá totiž leží na malokarpatskej vínnej ceste.
Obec je zaujímavá aj tým, ako v novodobej histórii často menila sídlo svojho okresu a kraja. Kedysi patrila do bratislavskej župy, do okresu Senec, potom do okresu Pezinok, neskôr Modra, opäť Pezinok a opäť Modra, potom ešte okres Bratislava-vidiek a v súčasnosti je zase v okrese Pezinok. Viac o obci Častá nájdete na jej oficiálnej stránke, na ktorej sú aj fotografie Mariána Minárika.
Naša ďalšia zastávka bola na námestí v Častej, neďaleko kostola so zvláštnou osemuholníkovou vežou. Odtiaľ sme už išli k hradu Červený Kameň.
Výborné, takmer letné počasie, pekné prostredie ktoré obkolesuje hrad bolo príjemným privítaním. Dopredu prezradím, že na hrade a j v jeho okolí sme strávili viac ako 5 hodín. Vidieť hrad v jeho celej mohutnosti dnes pozemšťan vlastne nemôže, pretože je skrytý v zeleni, možno iba z lietadla.
Hrad počíta s návštevníkmi, pred hradným komplexom je veľké parkovisko pre autobusy aj osobné autá, je tu možnosť občerstvenia pri vstupe do hradu, aj na hradnom nádvorí, kde je aj vstup do múzea, galérie a suterénnych pivníc. Aj túto nedeľu tu bolo rušno.
Začali sme prehliadkou hradného múzea, kde je expozícia dobového nábytku. Z množstva fotografií som vybral niekoľko na ilustráciu atmosféry. Sala terena dnes namiesto hradných pánov hostí svadobné páry, ktoré si svoje áno chcú povedať v tomto historickom prostredí.
Do priestoru starej lekárne nás nepustili, možno tam ešte sú nejaké vzácne ingrediencie, tak iba letmý pohľad na jej vybavenie.
Na hrade je okrem nábytku rôznych štýlov aj expozícia stredovekých zbraní. Ktovie, či by sadlo takéto brnenie dnešným historickým šermiarom?
Vraj, kto sa pozrie do tohto zrkadla, ostane navždy mladý a pekný... Neviem, ja som našťastie pozeral cez objektív fotoaparátu.
Kráľovský hrad z pol. 13. stor. bol súčasťou pohraničného opevnenia západných hraníc Uhorska. Po prestavbe pôvodného hradu v 16. stor. na rozsiahlu pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi mal slúžiť aj ako prekladisko tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Túto funkciu však nikdy neplnil. Pivnice sú najväčšie v Európe a svojou veľkosťou nás prekvapili.
Opevnenie malo slúžiť aj na obranu hradu. Sú v ňom delové strieľne a dômyselný systém vetrania na odvod dymu. Na obrázku je časť priestoru pivníc.
Z pivníc sme vyšli na denné svetlo, pred hrad do slnečného dňa začínajúcej jesene.
Navštívili sme ešte hrobku Pálffyovcov, kríže Kalvárie a blízky les.
Každý les je miestom ticha (ak na jar vtáky nespievajú príliš hlasno...) a pohody. Chceli sme sa pozrieť na Sivé bane, ale keď sme natrafili na čerstvé diviače stopy, radšej sme sa vrátili (aby sme ich nevyrušovali...).
Na hrade Červený kameň som bol prvýkrát ešte v stredoškolských časoch a to je už dosť dávno. Potom bol viac rokov zatvorený pre rekonštrukčné práce. Je národnou kultúrnou pamiatkou, vyhlásenou v roku 1970. Verejnosti je prístupný od roku 1997.
Pre podrobnejšie informácie o hrade Červený Kameň môžem odporúčať nasledovné stránky:
Hrad Červený Kameň
Turistické informácie o hrade
