V sobotu večer som zapichol ihlu do mapy Slovenska a táto osudová voľba zvolila za cieľ našej cesty Horšiansku dolinu . Veľa som o nej nevedel, tak som začal hľadať nejaké informácie na internete a našiel som peknú povesť o vzniku Horšianskej doliny.
Horšianska dolina je len jedna, ale v jej strede je obec Horša, tak sme zaparkovali v strede dediny a najprv sme sa vydali na horný koniec, kde sú vraj tie pekné skaly, ako nás informovali dvaja stopári, ktorých sme za Levicami zobrali k odbočke na Horšu.
Nebol problém nájsť ústie hornej časti doliny, lebo všetky cesty sa tam zbiehajú, ako nám povedal miestny Horšan... Skaliská bolo vidieť od začiatku doliny, ale neskôr už nie, lebo hustá zelená vegetácia zakrývala výhľady. Cesta viedla popri potoku Sikenica, čo je inak aj lovný rybársky kaprový revír levických rybárov.
Naša horná cesta skončila v niekdajšom pionierskom tábore, lebo ďalej bol chodník dosť prerastený zeleňou a nevychodený.
Vrátili sme sa teda do stredu obce a na dolný koniec, odkiaľ vedie stará asfaltová cesta z Horše do Krškan. Nešli sme až tam, ale iba po kameňolom, kde vlastne končí aj pásmo prírodnej rezervácie. Cesta je uzatvorená pre dopravu, a na úseku asi 3 km sme stretli iba jednu dvojicu, manželov, ktorí tam prišli poliať kvety pri improvizovanom pomníku zo skál na počesť Panny Márie a varovali nás pred kliešťami, že ich je tam veľa.
Pri návrate sme našich známych stretli znova a dozvedeli sme sa od nich niečo z histórie vodných mlynov na Sikenici. Vraj boli tri, jeden v Horši a ďalšie dva poniže v doline. Dnes po nich ostali iba ruiny a málokto si na tie vodné mlyny ešte spomenie.
Syn mlynára z Horše sa oženil pred prvou svetovou vojnou a vzápätí musel nastúpiť na ruský front, tam ho zajali a v zajatí ho držali 9 rokov. Keď sa konečne vracal domov, neoholený a otrhaný, keď schádzal z kopca do dediny zbadal chlapca, tak sa ho spýtal, ako sa volá. Ten mu odpovedal, že Lipták a že býva v mlyne... Bol to jeho syn.
Toľko slovami a teraz nasleduje (nezvyčajne dlhá - 22 záberov) foto dokumentácia cesty...
Začiatok Horšianskej doliny - horný koniec
-
Najzaujímavejšie skalné útvary - podľa môjho hodnotenia...
-
Riečka Sikenica je ponechaná osudu tak ako sa na rezerváciu patrí, často sa na hladine odráža zelené krytie namiesto modrej oblohy
-
Predsa sa dá nájsť aj obloha...
-
V skutočnosti bola voda dosť zakalená...
-
Idylické miesto neďaleko bývalého tábora
-
Poslanie tejto budovy sa nám nepodarilo zistiť, ale pravdepodobne je to krčma, v nedeľu zatvorená. Hneď veľa na lúke je futnalové ihrisko, tak pohostinstvo by sa dalo predpokladať...
-
Chatky tábora, okolie je udržiavané
-
Pri návrate do dediny - pokojný uvítací výbor
-
Kostolík je na vyvýšenom mieste a vedie k nemu asi 50 schodov (nespočítal som ich)
-
Kostolná veža zblízka
-
V strede dediny sme dali prednosť koze...
-
Na dolnom konci interaktivita s týmto psom dokazuje, že niekedy stačí na psa otočiť objektív fotoaparátu a on beží domov...
-
Bútľavina na začiatku doliny, tu sa asi podávajú sťažnosti... :)
-
Vážka, typický predstaviteľ hmyzu v doline, samozrejme, okrem motýľov a kliešťov (tie sme našťastie nevideli)
-
-
-
Motýľ na zemi...
-
Pripravený na vzlet
-
V plnej kráse
-
Motýľ s ochranným sfarbením, na nerozoznanie od listov...
-
Ruiny jedného z vodných mlynov na riečke Sikenica.
Vrátili sme sa späť k autu. Na spiatočnej ceste sme sazastavili v areáli kúpaliska Margita a Ilona v Kalinčiakove, kde smesom si nafotil exteriéry románskeho kostolíka zo začiatku 13. storočia,ale to už je iná kapitola.
.....
