Ani neviem ako začať, takže radšej po poriadku. Keďže ešte zatiaľ máme tie vlaky zadarmo, nechali sme auto doma a "kúpili" sme si lístok na vlak. Vlak našej ŽSR prišiel presne, všetko fungovalo, aj hifi, teda vlastne wifi vo vlaku celou cestou.
Tatry sa nám ukázali vo svojej zamračenej mliečnej podobe. Iba jedna malá skupina nadšencov si akusticky, s podporou vína, uzurpovala vzduchový priestor vagóna až tak, že sme volili radšej odísť, ako byť otrokom nadmernej hlučnosti. Košice nás, pre zmenu, objali studeným vetrom. V uliciach centra bol z toho nepríjemný prievan.
Zvolili sme preto radšej úzke uličky a najútulnejšie námestie v Košiciach - Dominikánske. Ale načo toľko rečí, raz vidieť je lepšie, aj keď o Košiciach asi neplatí to klišéovité porekadlo: vidieť Košice a zabudnúť.
Neodolateľné pozadie kostola v strede Európy, naša častá zastávka pri ceste na sever, v Kremnických Baniach.
Už si to fičíme v rýchliku z Vrútok do Košíc. Vedľa nás ubieha nepoužitá diaľnica a chvíľami bráni výhľadu na Tatry.
"Ohrozil šou!", ale vo vagóne je zatiaľ pohoda. Ja sa radšej pozerám z okna, nie do bulváru.
A je tu hlavná stanica, ako pre nás vynovená. Košice. Pekná, skoro ako nákupné centrum kdesi v hlavnom meste, ale interiér má ducha starej vlakovej stanice "obohateného" o obchody a reklamy.
Stanica má aj "riadiacu vežu" ako na letisku, ale dovnútra nás nepustili.
Košice majú celkom prívetivý exteriér.
Na Košiciach sa mi páči toto priame spojenie stanice s centrom mesta a ešte k tomu aj ten malý park.
Nezabúdajú na svojho osloboditeľa z roku 1945.
"Paľo ťa ľúbi!" Tak by sa to mohlo preložiť, ale zamilovaných na tomto moste bolo viac. Naša súčasnosť uzatvára "trvalé" "láskové" spojenia na zámok. Kľúče si pre istotu odložia. Ak ich zahodia, padnú na prechádzajúce autá pod mostom. V prípade problémov v láske si kúpia nový zámok.
Pri fotení v cudzom meste (aj keď Košice mi nie sú až tak cudzie) si vždy dám nejaký fiktívny cieľ, napríklad fotiť nápisy, reklamy, vtipné spojenia, alebo hoci aj kostolné veže. Funkčné spodné prádlo, to už je vec! Ja som hádam ani nefunkčné prádlo ("bielizeň" po slovensky) ešte nevidel. Hádam len to, čo je natiahnuté na figurínach vo výklade.
Košice si možno prenajať. Alebo len tú polo obnaženú dámu?
"Fany day" a prvá veža (Kalvínsky kostol) v uličke.
A už sme pod hlavnou vežou Košíc, ktorú netreba predstavovať.
Vedľa Urbanovej veže zvykne predávať ruské matriošky istý Ukrajinec (vľavo, mimo záber). Vo filmárskej terminológii sa hovorí "pod obraz".
Spievajúcu fontánu sme zastihli bez vody. Asi jej reparujú hlasivky. Keď príde nová sezóna fontán, určite zase zaspieva.
Nádoby s farbou...
Dominikánsky kostol je najstarším kostolom mesta a zároveň najstarším zachovaným objektom Košíc.
Veža, ktorú som neidentifikoval ani s pomocou gúglu.
Malé a útulné trhovisko na Dominikánskom námestí. V pozadí Gréckokatolícky kostol.
Vybrali by ste si z tohto pestrého sortimentu fujariek a fujár? Ja som si skoro jednu malú kúpil (13. z ľavej strany).
Všímal som si cudzojazyčné nápisy a reklamy. Na trhovisku som sa spýtal babky, aké sú to huby, ale nevedela po slovensky ani ceknúť, tak neviem, ale za dve a pol eura to musí byť čosi extra.
V úzkej uličke.
Východoslovenské múzeum v Košiciach, Zhmotnenie surreálneho od Salvadora Dalího. Fotografovanie zakázané pod pokutou 300 €. V Dalího rodisku je toho pochopiteľne podstatne viac, ale aj táto súkromná zbierka spolu so zasväteným výkladom pracovníčky múzea k vystaveným exponátom nám zaujímavo dokreslila osobnosť umelca.
Po Dalím sme si dali dobrý (slávnostný) obed, zase na Dominikánskom námestí a plní spokojnosti sme sa venovali košickej architektúre - výhľadom, ktoré sa nezopakujú.
Na rodinnej návšteve. Pes, ktorý je potomkom psov žijúcich v čase egyptských faraónov.
Mestská štvrť Myslava, smerom na vodnú nádrž Bukovec.
Kostol v Myslave.
Sídlisko v Myslave (Luník IX).
Opäť sme v centre kultúry...
Kulturpark.
Malá architektúra na okraji mestského parku. Na prvý pohľad "legoland".
Ďalší svetový objekt - Kunsthalle a sme opäť bližšie k železničnej stanici.
Náhodný okoloidúci objekt popri trati.
Najkrajšie stromy sú na Horehroní, ale Tatry sú krásne zblízka, zďaleka aj z rýchlika. Potešenie bolo na našej strane. Možno zase niekedy nabudúce...
