V Danubiane sme neboli prvýkrát. Za 5 rokov sa tam všeličo zmenilo. Nielen výstavy sa menia, ale teraz sa zmenila celá Danubiana. Podľa pôvodných predpokladov sa mala prestavba ukončiť tak, že sa nové priestory otvoria na začiatku tohto leta. Nestalo sa tak a podľa ústnych informácií na mieste činu, otvorenie sa očakáva v septembri. Okrem výstav bude v nových priestoroch aj stála expozícia umenia.
V súčasnosti je v Danubiane výstava obrazov Jiřího Načeradského zo zbierok slovenského zberateľa Ivana Melicherčíka. Zhodou okolností sme takmer identickú výstavu videli nedávno v Žiline, ale v umení nie je na škodu opakovanie... Dosť bolo rečí, je leto, tak sa radšej prejdime exteriérmi a interiérmi Danubiany.
Štýlové "skulptúry" hneď na úvod staveniska.
Ústredný motív pred stálou expozíciou umenia.
Exterier - variácia na moai...
Podľa môjho videnia - polpyramída z lega.
Poézia pracovného dňa.
Línie, tvary a plochy.
Súsošie mŕtvych duší.
Chvíľa premýšľania, a je to žena.
Okno dokorán.
Nový trávnik bol importovaný zo Senca...
Belie sa plachta osamelá...
Danubianská klasika...
Hlavná budova dostala nové čipkované zábradlie. Teším sa na hornú terasu.
Štruktúra a patina tvoria pôsobivý celok.
Vlastná tvorba v galérii...
Ukážka z tvorby Načeradského.
Dominanta exteriéru.
Prechody a prestupy priestorom.
Fotografovanie v galérii je dovolené.
V presile hlavného motívu výstavy ma zaujal najmä tento obraz svojou nevšednou geometriou.
Inšpirácia architektúrou...
Strohý vstup.
Vlastná tvorba na podklade prvkov interiéru.
Prvé poschodie umenia.
Nevynechali sme ani divokú vodu. Vodný hotel.
Plný záber na divoko.
Podvodné odovzdanie a zblíženie.
Dovidenia v septembri.
