Východiskom našej cesty bola Bratislava. Hlavnými cieľmi boli Teplicko-Adršpachské skaly, Česko-Saské Švajčiarsko a Drážďanská galéria Zwinger. Cesta autom, aby bola príjemná, si vyžaduje isté intervaly medzi jazdou a zastávkami, preto sme vybrali pre oddych a spoznanie krajiny ďalšie zaujímavé miesta.
Luhačovice (49.10104, 17.76264)
Už dávnejšie som chcel navštíviť kúpelné mestečko Luhačovice, kde čapujú známu Vincentku do fliaš. Je tak slaná, že sa používa na inhaláciu pri ochorení horných ciest dýchacích. Aby sme dlho neblúdili v meste, našiel som si miesto na parkovanie v kúpeloch. Do Google mapy sa dajú priamo vložiť súradnice v tom tvare, ako sú uvedené vyššie a dostanente (po zväčšení) obraz parkoviska pri kúpalisku v Luhačoviciach:
Prechádzka kúpeľným mestečkom bola celkom zaujímavá a príjemná. Mňa zaujala hlavne Art Gallery s vystavenými dielami. Z Luhačovíc nás čakala krátka cesta (40 min.) do Zoo Zlín-Lešná.
Zoo Zlín (49.2741, 17,7211)
Tak ako v prvom prípade, dané súradnice určujú parkovisko najbližšie ku vstupu do Zoo. Cesta prebehla absolútne bez problémov. Navigátorka z tej malej škatuľky nás bez problémov doviedla do cieľa.
Zoologická záhrada v Zlíne je zaujímavá svojim nezvyklým usporiadaním, o ktorom som predtým už čítal, preto som to chcel vidieť na vlastné oči. Je tam aj veľký tropický pavilón v skleníku, kde sa po vstupe ľahko zarosia sklá objektívov aj okuliare. Preto tam majú špeciálnu sušičku optiky. Niečo ako na toalete, ale nevyskúšal som...
Kroměříž (49.30008, 17.390686)
Podľa zadaných súradníc nájdete penzión kde sme strávili prvú noc. Ulica Malý Val v Kroměříži je blízko centra mesta. Toto mesto patrí k tým, ktoré sme už v minulosti navštívili, býva tam môj bývalý kolega z práce, ktorého aspoň takto pozdravujem, lebo sme sa už viac ako 20 rokov nevideli.
Vystúpili sme na tunajšiu hradnú vežu kvôli panoráme mesta. Prešli sme potom do "Květnej záhrady", kde je slávna galéria so zázračným "bezdrôtovým" prenosom zvuku na diaľku. Znovu sme sa o tom presvedčili. Kupola s Foucaultovým kyvadlom je momentálne kvôli rekonštrukcii budovy neprístupná.
Teplice nad Metují (50.59398, 16.150272)
Východiskom pre vstup do Teplických skál bol pre nás penzion Skály. Je známy už z perfektných cestovateľských blogov Jána Serbáka. Do istej miery som sa jeho článkami inšpiroval, aj keď o tejto ceste som uvažoval už pred dvomi rokmi. V každom prípade však jeho popis "českého vidieka" na severe mi bol veľmi nápomocný pri plánovaní našich výletov.
Teplické skaly sme zdolali ešte v deň príchodu. Na druhý deň sme prešli Adršpachské skalné mesto. Zdalo by sa, že je to to isté ako Teplické skaly, lenže v "zelenom". Napriek tomu nás tam príjemne prekvapilo niekoľko zvláštností.
Hřensko (50.87440, 14.2427277)
Hřensko je po minuloročnej povodni stále v štádiu konsolidácie a to sa týka aj ciest. Práve prebieha výstavba nového mosta cez riečku Kamenice. To spôsobilo, že k nášmu penzionu Oáza sme sa na prvý pokus nedostali. Prístupová cesta z horného konca práve teraz neexistuje. Otočili sme sa teda na parkovisku u Pravčickej brány a z dolného konca sme sa potom pretlačili cez stánky šiatrových predajcov na úzkej ceste až k Oáze, kde sme mali vyhradené parkovacie miesto.
Hneď po spláchnutí "prachu ciest" sme sa vydali k hlavnému trháku, ku Pravčickej bráne. Je to podľa mapy 90 minút a z Hřenska 5 km. Neviem aký je výškový rozdiel, ale pripadalo mi to ako schody do neba, neustále stúpanie, ktoré síce Serbák označil ako mierne, ja by som ho posunul do trochu vyššej kategórie. Hlavne mi to pripadalo nekonečné (asi mi chýbal tréning), lebo dlho očakávaný cieľ sme uvideli až nakoniec a to ešte ostávali stovky schodov. Našou odmnenou bola nádhera prírodných skalných výtvorov.
Drážďany (51.04958, 13.73771)
Dáma z navigácie nás doviedla presne do podzemnej garáže na Altmarkt. Podzemné garáže mám rád, lebo tam sú vždy aj toalety, ktoré po dlhšej ceste padnú vhod. O cene nemá zmysel hovoriť, parkovanie zadarmo na exponovaných turistických miestach prakticky neexistuje.
Do galérie Zwinger sme to mali kúsok, pozreli sme si starých majstrov, aj najvzácnejšiu Sixtínsku Madonu Raffaela Santiho a Spiacu Venušu od Giorgioneho. Múzeum keramiky ma príliš nezaujalo. Prechádzka starým mestom po nábreží až k obnovenému Frauenkirche bola očarujúca.
Moritzburg (51.16452, 13.67905)
V Moritzburgu je lovecký zámoček, ktorý ako keby bol postavený z cukru a šľahačky. Obklopený je zámockým tajchom. Vskutku pekné miesto, aj filmársky príťažlivé. Vraj sa tam natáčala česká filmová rozprávka Tri oriešky pre popolušku. Je to len 14 km od Drážďan, teda vlastne na skok a bolo by škoda nevyužiť príležitosť.
Most v Bastei
Po Moritzburgu nás čakal ešte jeden cieľ, súradnicovo úplne neznámy. Vedeli sme len, že sa to volá Bastei, ale na mape sme ho nevedeli nájsť. Vedeli sme, že je tam v skalách postavený prvý kamenný most s výlučne turistickým účelom.
Pri návrate z Drážďan sme v Bad Schandau náhodou uvideli smerovku na Bastei, tak sme sa vybrali do hôr bez navigácie. Jediné opýtanie asi v polovici cesty v horách stačilo na správne konečné nasmerovanie. Tak sme sa dostali na posledné možné parkovisko pred Berghotelom Bastei (50.96678, 14.0656). Nádherné miesto s výhľadom na zákrutu Labe a množstvo bizarných skalných útvarov.
Iróniou osudu (nepripravenosti) bolo, že pri ceste z Drážďan sme prechádzali cez mestečko Pirna, odkiaľ je to k Bastei len 10 km. My sme z Pirny išli do Bad Schandau, potom cez hory do Bastei (cca 40 km naviac) a potom zase cez Pirnu domov do Česka...
Divoká a Edmundova roklina v Hřensku
Obe "soutěsky" boli našim programom posledného dňa v Českom Švajčiarsku. Zvolili sme si odvoz ranným autobusom z Hřenska do Mezní Louky, odtiaľ tichým lesom k východziemu bodu "Divokej soutěsky" a údolím riečky Kamenice do Hřenska. Pekný a celkom pohodlný výlet. V ceste je dvakrát zaradená aj plavba na lodičkách. Pre nás to bola pekná a príjemná bodka za dovolenkou.
Na spiatočnej ceste sme mali v pláne pozrieť si Terezínsku pevnosť a Lidice. Prudký dážď a hrozná búrka nás však prinútili tieto dva ciele vynechať, tak sme sa nechali priamo navádzať do Kutnej hory na obednú zastávku. Navigácia nás spoľahlivo vyviedla zo zmätočnej, letnými opravami skomplikovanej Prahy. V Pražskej kolóne sme sa posúvali skoro hodinu. Podobné to bolo neskôr aj okolo Brna, ale tam to zapríčinila dopravná nehoda.
Kutná hora, je nám už dobre známe miesto kde zvyčajne obedujeme. Nebola teda pre nás veľkým prekvapením. Odtiaľ sme si to namierili k Jihlave, na posledný úsek cesty diaľnicou do Bratislavy.
Vstup na "diaľnicu" pri Jihlave bol fyzickým a asi aj kultúrnym šokom. Vraj je tá diaľnica na konci svojej životnosti, domáci však píšu, že už je po smrti... V istých úsekoch je pravý jazdný pruh kvalitou podobný skúšobnému terénu pre tanky. Našťastie bol pracovný deň a bolo dosť nákladiakov na ceste, čo bol dôvod pre takmer súvislú jazdu v ľavom pruhu, ktorý je slušne prejazdný. Tak to tam robia skoro všetci.
Navigácia podľa GPS je skutočne pohodlná, len si vyžaduje vedieť kam chceme prísť a spoluprácou s mapou si doma pripraviť riadny itinerár. Ja som si všetky cieľové body vopred vložil do pamäte GPS navigácie, tak som sa nezdržiaval ani pri postupnom zadávaní cieľov. Všetko fungovalo k plnej spokojnosti, až má človek obavy, aby príliš nespohodlnel.
Teraz by mohla nasledovať otázka, že kde sú fotografie? Zatiaľ sú v archíve. S dovolenkovými fotkami je to tak - všade stretávame stovky turistov a hádam nie je taký, ktorý by nemal v ruke foťák. Už nielen Japonci. Dokonca v Drážďanoch, keď ma videla jedna mladá Japonka, že fotím s takým veľkým aparátom, dala mi do ruky svoj malý, aby som ju odfotil na pozadí Frauenkirche. Tak som ju tam pekne zakomponoval, že sa je to veľmi páčilo. Bude to asi jej najkrajšia fotka z dovolenky.
Snažím sa nestratiť v mnoho-aparátovom dave s miliónmi fotoaparátov, aj keď sa tomu niekedy nedá vyhnúť. V každom prípade hľadám svoj pohľad na veci a udalosti podľa okamžitého nápadu. Posúďte sami. Snažím sa už na mieste získať materiál umožňujúci dôkladný domáci výber. A hlavne neukazovať to, čo sa mi nepodarí... Chvíľu to potrvá kým dospejem k dobrému výberovému riešeniu pre budúce blogy z Česka, ale ak ste sa dočítali až sem, už budete mať aspoň prehľad o tom, o čom to bude. :)
Želám všetkým príjemné dovolenkové cestovanie.
