Všetci už o tom písali, na otvorení mal byť aj náš premiér, takže iba v stručnosti - bol som tam tiež, ale až v nedeľu... Všetko o chodníku už je na webe, tak iba moje dojmy...
Celá trasa z Duchonky až na Kulháň vedie po spevnenej lesnej ceste,posypanej jemným bielym dolomitom, takže pod nohami svieti, vŕzga atrochu aj práši.
Mojim prvým lietajúcim úlovkom bol motýľ, ktorý skúma stopy na ceste... /širšie súvislosti po kliknutí/.
Cesta je prístupná len vozidlám lesnej správy, napriektomu sme, skoro na Kulháni, stretli auto s Dánskou poznávacouznačkou. Nepochodil, pri závore sa musel otočiť a vrátiť späť,aby nás ešte raz poprášil...
Cesta je naozaj biela, takže sa nedá zablúdiť ani v noci... Na trase je 22 informačných tabúľ s kompletným výkladom o lesnej faune aflóre. Najviac ma zaujali vzorky dreva všetkých stromov rastúcich vrezervácii.
Popri ceste je vysoký les...
A nájdu sa ešte aj zvončeky a iné drobné kvitnúce byliny.
Rybník na Kulháni.
Výškovo je cesta vyvážená, má úseky stúpajúce i klesajúce, veľmi vhodné nanedeľné rodinné vychádzky ale zároveň je aj cyklotrasou, s čím musíchodec aj cyklista počítať.
Najviac som bol zvedavý na staré duby rastúce na Kulháni, mali by mať až do 500rokov. Pekný kus života a ľudskej histórie.
Na mohutných koreňoch duba sa usadila huba. V jej tvare som niečo hľadal a našiel som ohnivú líšku (Firefox :), ale aj červenú mušľu v ktorej sa skrýva perla...
Najväčší a pravdepodobne aj najstarší z dubov.
Priemer kmeňa by som odhadol minimálne na 4 metre.
Staré konáre doslúžili, ale dub číslo 5 ešte žije...
Iný zdravý krásavec.
Na Kulháni je prírodnáreštaurácia, kde si návštevníci môžu vlastnoručne chytiť rybu, položiťju na gril a potom ju pečenú skonzumovať... Priznávam, že chytania mojej potravinovej obeti som sa nezúčastnil, čo ma samozrejme neospravedlňuje...
Cestou od rybníka k reštaurácii sa dajú pozorovať diviaky v obore. V nedeľňajšej horúčavu boli skryté v húštinách, tak nám museli stačiť husi a kačky v hospodárskom dvore reštaurácie...
...a svinky len takéto vypasené /aj so svojou svinskou mládežou.../
. . .
Tak máme o jednu turistickú príležitosť v blízkosti Topoľčianskeho hradu naviac... Na konci januára sme boli na hrade a zastavili sme sa aj na Duchonke, bolo tam dosť pusto a objekty bývalého detského tábora vyzerali byť zanedbané... Hádam sa aj to zmení...
