Nedávno som sa vrátil z výšky 1805 m nad morom v nádhernom kúte Západných Tatier, zo Sivého vrchu, kde dominujú skaly, vietor, oblaky (aj občasný dážď), lesy, hory a čistý vzduch, preto som zatúžil po našom druhom extréme - po lužných lesoch v okolí dunajských ramien.
Pred rokom sme boli na Ostrove orliaka morského, odkiaľ sme odchádzali s kopou príjemných dojmov. Je pravda, že to bolo skoro na jar, príroda hýrila farbami a životom, tentokrát to bolo na sklonku horúceho leta, čím boli rastliny mierne poznačené...
Bodíky sme zvolili za východisko našej trasy, so zastávkou v peknej reštaurácii s príjemnou obsluhou a piatimi čiernymi mačkami, na ohybe prvého dunajského ramena. Chceli sme tam aj obedovať, ale cez týždeň jedlá napodávajú, iba cez víkend. Podobne je to aj na čárde Hullán poniže Gabčíkovskej priehrady priamo na brehu starého Dunaja.
Cez ramená sa dá prejsť po prehrádzkach, ktoré však pri vysokej hladine môžu byť čiastočne zaplavené. Napriek letu, na ceste sa dali nájsť objekty vhodné pre prikrášlenie tejto trasy... Hneď na začiatku nás vítala informačná tabuľa s uvedenými vlastníckymi a poľovnými právami, upozornenie na možný výskyt kliešťov a besnoty... Informácie sme rýchlo strávili a šli sme hľadať Dunaj...
Typické pohľady na vodnú hladinu dunajských ramien
-
-
Pri detailnejšom pozorovaní sa dajú nájsť línie a tvary, ktoré podnecujú fantáziu
-
Môj najkrajší úlovok - diskutujúci jašter
-
Drevo a skaly (aj betón) po čase nadobúdajú rovnaký farebný odtieň
-
Tento útvar som si pracovne, už na mieste nazval "Jánošík z Bodíkov".. ani neviem prečo, spomenul som si na školské lavice a Jána Bottu i Sama Chalúpku...
-
Malá panoráma ramena
-
Na turistickom chodníku sme boli tesne po poludní, tak sme veľa vtákov nevideli, ale jeden kormorán predsa vzlietol...
-
Našlo sa aj trochu jemnej rastlinnej poetiky...
Hojne zastúpený kvet, ktorého názov sa mi nepodarilo "vygúgliť"
-
Trochu nesmelo si myslím, že toto by mohol byť Zlatobyľ kanadský, náletová burina...
-
Pracovný deň v lese - ťažba dreva v priamom prenose...
-
Na záver ešte niečo realistické - niektoré úseky tejto lesnej cesty sú klasicky prašné. Ten jemný prach sadá na všetko okolo a keď prejde po ceste auto, zdvihne sa za ním oblak toho najjemnejšieho prachu (z ktorého nezaprší) do veľkej výšky... Takto podobne vyzeralo naše obutie, aj dolná časť nohavíc.
-
