Prvé zastavenie bolo v múzeu Salvadora Dalího vo Figueres a na Francúzskej strane sme chceli vidieť pevnosť Salses le Chateau. Neskôr sa potvrdilo, že je dobré byť na turisticky atraktívnych miestach čo najskôr a vyhnúť sa tak zvýšenému náporu turistov.
Figueres (má meno od figovníkov) je mestečko v severovýchodnej časti Španielska. Narodil sa tam, aj zomrel Salvador Dalí (1904 - 1989). Je tam jeho múzeum, ktoré sám navrhol. Figueres má zopár zaujímavostí, ale návštevníkov láka hlavne Dalího múzeum. Dalího manželka Gala sa narodila v Rusku a bola jeho múzou. Múzeum otvoril Dalí v roku 1974 a odvtedy je veľkou turistickou atrakciou.
Dalího múzeum je najväčším surrealistickým objektom na svete. Bolo postavené na ruinách mestského divadla, ktoré bolo zbombardované na konci španielskej občianskej vojny (1936-39). V expozíciách múzea je viacero interaktívnych diel, stereoskopické obrazy, optické hry, hologramy a multimediálne inštalácie.
Na mieste, kde bývala scéna divadla visí obrovský obraz.
Dalího múzeum je najväčším surrealistickým objektom na svete.
Dalí je všade, aj na slnečných clonách múzea.
Na nádvorí pred divadlom sú jeho prvé diela.
V múzeu, pod kupolou.
V mojej fantázii to je Jánošík na voľnej nohe a žobrajúci drak...
Neďaleko múzea je kostol sv. Petra, kde bol pokrstený malý Dalí.
Vo zvláštnych priestoroch s intímnym osvetlením je oddelenie Dalího šperkov.
Keď Dalí podpisoval tento obraz, ja som už mal 4 roky a ešte som nič nevytvoril, okrem koláčikov z piesku. Dnes nie som taký slávny, ani bohatý, ale raz skončíme všetci rovnako.
Nemôžem komentovať Dalího tvorbu, ale môžem niečo napísať o mojich dojmoch z múzea. Rozhodne to bol zaujímavý a poučne strávený čas. Presvedčil som sa na vlastné oči, že Dalí bol všestranný umelec a hľadač pravdy. Jej veľkú časť zrejme našiel, ale mnohé mu aj tak unikalo, preto mohol stále hľadať. Nikto totiž nemôže povedať, že všetko vie, hádam iba skromne, že vie, že nič nevie...
Salvador Dalí hľadal pravdu v podstate a tá je v prírode, do ktorej patríme. Keď ju nachádzal, pohrával sa s ňou s vedomím, že si to môže dovoliť, lebo málokto o tej pravde vedel viac ako on. Svojim spôsobom sa hral s obdivovateľmi svojho umenia. Vedel, čo to znamená a vedel aj to, že on udáva tón v orchestri.
Nič dôležité, ale takéto úvahy mi lietali hlavou pri Dalího obrazoch, no nie som taký slávny, ani bohatý. Raz aj tak pribudne za pomlčkou môj druhý dátum ako Dalímu... To je pravda. Ako každému a všetkému, aj nám je čas limitovaný.
