Harmanecká jaskyňa je známa tým, že najprv treba absolvovať pomerne náročný výstup po serpentínach ku vstupu do jaskyne. Možno to niekoho odradí, ale nám to prišlo vhod. Výstup sme zvládli v danom časovom limite 45 minút, aj s fotografickými zastaveniami.
Cesta hore je v dobrom stave, nemá zmysel si ju skracovať. Výškový rozdiel od parkoviska je 260 m.
"Už len 10 minút", odrádza nápis tých, čo by si chceli skrátiť posledný úsek.
O chvíľu je vstupný objekt na dohľad.
Hore je vyhliadková plošina s vyobrazením a popisom vrcholov na obzore.
Vzdialený obzor vľavo končí na Krížnej.
Vstupujeme do jaskyne presne v stanovenom čase. Prehliadka trvá hodinu.
Hádam by som nemal rušiť...
Je tu len niekoľko ukážok z jaskynnej krásy. Harmanecká na mňa urobila veľmi dobrý dojem svojou členitosťou a pestrosťou výzdoby. Aj čistým vzduchom, ktorý sa dobre dýchal všade, aj na "infarktových" schodoch, aj príjemnou sprievodkyňou. Jaskynná výzdoba nie je tak bohatá ako v niektorých iných jaskyniach, ale je určite svojsky krásna.
Charakterizujú ju aj schody, ktorými sa zostupuje do hĺbky 20 m a vystupuje do výšky 60 m (alebo to bolo naopak?). Jaskyňu obývajú netopiere, ale nám sa neukázal ani jeden.
Niektoré útvary v jaskyni majú svoje meno, k iným si môže návštevník vymyslieť vlastné.
Dolu v strede: tanec v objatí.
Choboty?
Keby boli dve...
Tak toto je u mňa jednoznačne mátoha.
Na prvý pohľad Kleopatra, alebo mních?
Nakoniec som si nechal čarovné jazierko.
Po návšteve jaskyne sme sa v Čiernej ovci zastavili na obed. Môj výber bol možno trochu bez gurmánskej fantázie, ale som neľutoval. Tak vynikajúce halušky som ešte hádam nejedol. Naozaj boli výborné a povesť najlepšej reštaurácie v okolí Banskej Bystrice sa nám potvrdila. Dokonca nás pri odchode (usmiate čašníčky) pozvali, aby sme sa zastavili aj nabudúce. Určite! Ak pôjdeme okolo Harmanca, Čiernu ovcu nevynecháme.
