Nevyrastal som na rovine, ale medzi pahorkami, v prostredí, ktoré mohlobyť inšpiráciou pre napísanie známej piesne o dedinke v údolí, spotokom, ktorý sa každú jar vylieval pre radosť nás, detí... Vtedy smevyťahovali veľké korytá a spúšťali sme sa riskantne na kalnú voduzahrať sa na moreplavcov. Samozrejme tak, aby nám to rodičia a staršíuž v zárodku nezatrhli. Možno preto mám rád more.
Naše vŕšky začínali už na konci dvorov a slúžili nám v zime akolyžiarske terény, kde sa lyžovalo každé popoludnie a každú nedeľu.Odohrávali sa tam aj detské bojové hry na indiánov...
Tak ako som dlho nevidel ozajstné hory, tak bola pre mňanepredstaviteľná aj rovina bez opory zraku v šikmo položených poliach aagátových lesíkoch. Až raz nás otec zobral na prázdniny do hôr, naLiptov. Keď sme už okolo Levíc uvideli hory vyrastajúce neďalekotrate, skoro na dosah ruky, bolo to pre nás neuveriteľné.
Celú dlhú cestu sme sedeli s nosom na okennom skle a nevedeli sme sanasýtiť tou novou krásou. Vtedy som bol prvýkrát na hubách a takúchutnú hubovú polievku, akú nám navarila teta, som už nikdy viacnejedol. Možno mi preto tak chutila, lebo to bolo po celodennom túlaní sa vhore. Skutočnú horskú túru pre potešenie som absolvoval až o niekoľkorokov neskôr, zostupom z Chopku do Hornej Lehoty.
Aj šíru rovinu som spoznával až neskôr, až po niekoľkoročnom pobyte vBratislave, po "preskúmaní" jej lesoparkov... A tiež po niekoľkoročnomživote v horskom prostredí, kde leto trvalo týždeň, len nikto dopredunevedel, ktorý to bude. Po zbytok roka sme mali na výber - kráčať protivetru, alebo s ním... Bola to veterná dolina, na ďalekom východeSlovenska, ktorá sa v zime menila na mrazivý tunel a my, takmer nacencúle...
Hory majú svoje čaro a zvlášť tie naše slovenské sú pestré a nádherné. Krátkytýždeň dovolenky v horách, v krajine okolo Starej Ľubovne mi topripomenul. Naše hory, hrady i zámky, sú rovnako príťažlivé svojoukrásou ako more a takí príťažliví sú aj ľudia, ktorí tam žijú. Vnáročnejších podmienkach horského prostredia, kde sa žije ťažšie, ľudiamajú k sebe bližšie, a sú úprimnejší... Možno iba trochu inakúprimnejší ako my, čo žijeme na rovine.
