O hrade som sa dozvedel ešte v minulom roku z blogu Petra Martiniska. Keďže ma naše hrady zaujímajú, začal som zisťovať na internete dostupné informácie. Je tam toho pomerne dosť o obci, o histórii hradu a je tam aj dosť fotografií.... Práve tie novodobé fotografie sú dokladom pomerne rýchlych zmien na hrade, ako sa skaly rozpadávajú, strácajú...
Množstvo fotografií aj na blogu Petra Martiniska ma skoro odradilo zverejniť mojich pár záberov, lebo mi to pripadalo skoro ako nosenie dreva do lesa. Obec Lednica leží v peknom údolí pod skalnatým hrebeňom, ten najmenší celkom vpravo je súčasťou hradu.
K napísaniu tohto článku ma priviedla aj jedna náhoda týkajúca sa obce Lednica. Pred časom som hľadal na icq svoju dcéru Ivetu (nemal som jej číslo, tak som ju vyhľadával podľa mena). Našiel som inú Ivetu, ktorá je rovnaký ročník, má aj rovnaké priezvisko ako moja dcéra za slobodna.
Oslovil som ju a po pár vymenených vetách som sa dozvedel, že rodina jej matky pochádza zo Slovenska, z okolia Považskej Bystrice. Vysvitlo, že z obce Lednica. Začalo ma to zaujímať ešte viac... Veľa som sa nedozvedel len toľko (citujem):
... O té historii moc nevím, jen to, že nějaký prapředek pocházel z Lednice na Moravě, odešel na Slovensko a tam založil vesničku Malé Lednice. Proto také se ještě moje máma jmenovala Lednická...
Aj tak si myslím, že je to zaujímavé a opäť to dokazuje, že tento náš svet je malý a že sme všetci jedna veľká rodina. Ivetka býva v Českom raji, odkiaľ zase na oplátku pochádza môj pradedo. Ivetka, ďakujem za informáciu.
Obci Lednica dominuje červená veža kostola.
Hrad leží, dá sa povedať priamo v strede obce. Cesta k nemu je 5 minútová záležitosť , vhodná na obdivovanie okolia .
Hradné priestory nebudem popisovať, nie som odborník a na stránkach o hradoch je situácia hradu podrobne popísaná. Pre nás bolo prekvapením, že brána bola odomknutá a prekvapenie čakalo aj za bránou.
Na hradné nádvorie sa vchádza cez halu a v skale vytesaný tunel.
Pohľad z nádvoria do tunela.
Pozostatky hradných múrov sa držia miestami skoro silou vôle.
Do zbytkov horného hradu sa dá vyjsť po oceľovom rebríku.
Hore sú pekné výhľady na obec a okolie.
Raritou hradu sú úzke schody vytesané v skale až na jej vrchol, kde kedysi stála pozorovateľňa.
Výstup týmito schodami je naozaj zážitok a kto nemá istotu vo výškach, by tam ani nemal chodiť. Ja som mal pocit, ako keby som stúpal po požiarnom rebríku.
Pohľad do údolia.
Okenný rám, ktorý ešte nespadol.
Kostolík v strede deniny ladí s prírodným okolím.
V čom sú tie "ale..." uvedené v perexe? ... Odporúčam články Petra Martinisku na jeho blogu.
Článok venujem Ivetke Javurekovej z Českého raja.
