Nevšedná návšteva hradu sa môže podariť aj vo všedný deň mimo hlavnej turistickej sezóny... Zdanlivý paradox - na hrade Červený kameň sme boli vo štvrtok (15. marca) skoro sami. Stretli sme len jednu anglicky hovoriacu dvojicu a domácich hradných pánov s hosťami, ktorí chystajú svoj vklad do letného programu hradnej kultúry.
Nebudem vás zaťažovať podrobnými informáciami o hrade, bolo by to nosenie dreva do lesa, či len presúvanie informácií na internete... Ostanem pri svojich pohľadoch nezainteresovaného návštevníka, ako moje fotoreportáže z hradných objektov stručne charakterizoval Vlado Schwandtner pri našom nedávnom rozhovore.
Súhlasím s Vladom, naozaj tu nemám iné ambície, len vidieť veci vlastnými očami, sprostredkovať svoje dojmy, prípadne vzbudiť záujem... lebo niet nad to, vidieť veci vlastnými očami, kráčať po dlažbe spred storočí a dotknúť sa vlastnými rukami skál, ktoré boli svedkami histórie.
Mimochodom, bolo to stretnutie, viackrát odkladané a bol to rozhovor od prvej chvíle nabitý energiou a zanietením, u Vlada pre svoj mikroregión Červený Kameň a prácu, ktorá navracia životnú filozofiu deťom, ktoré sa ocitli na pokraji priepasti.
Môj záujem, ako vždy sa točil okolo fotografovania, ale vypočul som si aj pútavé rozprávanie z histórie regiónu. Som vďačný za tých pár hodín strávených v pracovni Vlada Swandtnera. Chcel by som mu urobiť radosť niekoľkými obrázkami z hradu Červený Kameň, takými, ktoré sa možno neobjavia na pohľadniciach a ktoré neprinášajú množstvo nových informácií, len niekoľko mojich dojmov.
Prvé nádvorie hradu
Vstupná brána a most
Hradné nebo
Hradné fialky
Osamelá dvojica
Vlastnoručný podpis
Možno, stretneme sa na hrade Červený Kameň...
