Poznám to mesto (trochu) od roku 1961, občas som sa tam zastavil, ale s dlhými prestávkami. Z mojej minulosti je pamätné tým, že v tamojšej nemocnici som podstúpil prvú (malú) operáciu s narkózou, našťastie aj poslednú...
V nedávnych rokoch sa mesto veľmi zmenilo, hlavne cesty cez mesto vedú úplne inak, cez centrum sa nejazdí, staré orientačné body už neplatia, pribudlo zopár kruhových križovatiek, ako symbol dnešnej doby.. . Vynovené je centrum mesta, pešia zóna zavŕšená kaštieľom parkom a skanzenom. Na pešej zóne sa stále stretávajú stavby rozdielnych období, sú tam fontány, stromy, dlažba, proste celkom príjemné prostredie pre obyvateľov a návštevníkov mesta.
Podrobnosti o histórii a súčasnosti nájdete na stránkach mesta Humenné. Ja sa iba niekoľkými fotografiami pokúsim predstaviť vám centrum mesta...
Na začiatku pešej zóny nás víta primátor mesta MUDr. Vladimír Kostilník
Zľava, do prava - starší obytný dom, "moderná" budova minulosti, za ňou architektúra súčasnosti, posúďte sami...
Centrum každého mesta a mestečka patrí bankám... Éra peňazí a bezhotovostných platieb...
Pokračovanie zóny a stretu štýlov...
OB_HODNÝ DOM so skromným podtitulkom "supermarket", aby bolo jasné... Pri pohľade na tento dom sa prenášam do pomerne vzdialenej minulosti.
Tu si spomeniem na slová z jednej dávnej TV súťaže "naše současnost za pětset..."
Na konci zóny je fontána M. R. Štefánika.
Pokračovaním námestia je areál renesančného kaštieľa
Štátna kultúrna pamiatka, kaštieľ postavený rodinou Drugethovcov v rokoch 1619 až 1641 namieste vypálenej zemepanskej kúrie.
Vstup do areálu stráži dvojica levov. Levica s údivom sleduje nápis SONY...
V kaštieli je vlastivedné múzeum, v čase našej návštevy už bolo zatvorené. Podobne sme zmeškali aj neďaleký skanzen...
Za železnicou je sídlisko, prechody sú tak výrazne označené, že ich nie je možné prehliadnuť.
Sídlisko, ako každé iné, len možno ešte o stupeň komplikovanejšie rozhádzanie panelákov, ulice vedené podľa neznámeho princípu, pre návštevníka hotové bludisko... Navyše zmenené názvy ulíc od poslednej návštevy nám dali na prvýkrát riadne zabrať. Tento dom s firmou Fasády Fezoj som si musel všimnúť...
Oproti je PAPUČKÁREŇ, slovenská krčma (pardon, hostinec), názov vznikol podľa toho, že chlapi (a nielen chlapi) zo sídliska to majú tak blízko, že tam môžu chodiť aj v papučiach...
Skanzen som zmeškal, ale aj tak mám fotografie spoza plota. Možno nabudúce...
