Jaskyňu Driny sme mali na programe až po hrade Červený Kameň a tam to bolo zaujímavé, tak sme ledva stihli posledný vstup do jaskyne. Zaparkovali sme na Jahodníku, odtiaľ do krásneho lesa, cestou, ktorá bola znesiteľná, len záverečné stúpanie, aj keď po schodoch dalo zabrať, lebo sme sa náhlili.
O strmosti terénu nemusím presviedčať slovami, stačí pohľad na svah v záverečnej časti výstupu.
Od istého času mám takú taktiku, ako fotograf sa musím občas zastaviť, nasnímať kvietok, skalnú stenu alebo čokoľvek iné, takže sa príliš nemusím zadýchať ani pri náročnom výstupe...
A ešte detail, z rôznych uhlov, aby som doma mohol vyberať...
Speleo bar a pokladňa, všetko na poslednú chvíľu...
Jasné, že som chcel fotografovať v jaskyni, aj keď s tým veľa skúseností nemám, vlastne žiadne. Keď mi pri pokladni povedali, že to stojí 200 Sk, začal som uvažovať, načo mi pokladník len tak mimochodom zahlásil, že sa uvažuje o úplnom zákaze fotografovania v jaskyni. Na to som sa chytil a zaplatil, možno je to posledná príležitosť.....
Jaskyňa Driny je podzemnou perlou Malých Karpát. Nie sú tam tak rozsiahle priestory ako v našich najznámejších jaskyniach, ale má svoje čaro. Hneď od vstupnej sály...
Môj štvorročný Olympus sa nenaučil zaostrovať pri slabom osvetlení, preto ani fotenie s bleskom nie je zárukou úspechu, tak som sa rozhodol pre časť záberov s bleskom a časť s využitím jaskynného osvetlenia, vlastnej pevnej ruky a vysokej citlivosti snímača. Mne sa viac pozdávajú tie tie druhé, aj keď sú farebne niekam posunuté, ale majú svoju atmosféru... Tie bleskové sú zväčša príliš tvrdé a ploché...
Tajomný svet svetla a tieňov, aj to je jaskyňa. Pri takomto fotografovaní vlastne ide o snímanie vopred určených objektov...
Nebudem tie útvary menovať, sprievodcovia v jaskyni ovládajú dokonale svoje remeslo a návštevníkov upozornia na zvláštnosti, zaujímavosti a niektoré útvary aj pomenujú podľa ich zaužívanej výkladovej legendy. V prípade mojich fotografií je možné popustiť uzdu vlastnej fantázii.
Jeden z najkrajších útvarov jaskyne Driny, pri pohľade proti svetlu sa ukazuje ako priesvitné slonie ucho...
Aj nasledovné kompozície majú, v podstate, na svedomí jaskynní osvetľovači. Stačí si to všimnúť a cvaknúť... a nestratiť sa skupinke, lebo je to zakázané...
Otázka, kam sa v skupine zaradiť je dosť dôležitá. Najprv som si myslel, že to bude na čele (kto by nechcel byť prvý...), ale nakoniec sa ukázalo lepšie, byť na konci (..když si nebyl první, ať si poslední..), tak som trochu porušoval pravidlo a občas som sa na chvíľu stratil a skupinka na mňa čakala...
Toto je posledný obraz,nehovorím, že najkrajší, ale patrí k tým, na ktoré, keď sa zadívam, ma unášajú do sveta fantázie.
Kto bol v jaskyni Driny, sa ma teraz môže opýtať, a kde sú zajačie uši? Mám ich, ale sú "bleskové", úmyselne som ich vynechal, sú tak známe, že sú asi na všetkých materiáloch o jaskyni... Aj na pohľadniciach - pán pokladník - barman v jednej osobe má taký názor - veď na pohľadniciach je všetko... Tak o čo ide?
A práve o to ide.
.
