V rôznych obdobiach sa v pevnosti žilo všelijako. To posledné obdobie, ktoré dalo pečať dnešnému stavu pevnosti skončilo v roku 1990 odchodom sovietskej armády, ktorá pevnosť okupovala cca 23 rokov.
Mapa historickej situácie komárňanského opevnenia v cípe medzi Váhom a Dunajom. Letecký pohľad na pevnosť, s aktuálnymi informáciami je na tejto stránke.
Dúfali sme, že s touto skupinkou sa dostaneme dovnútra...
Vchádzame do novej pevnosti.
Vľavo je trakt pre ubytovanie vojakov, vpravo veliteľská budova.
Spojovacia chodba dáva predstavu o veľkosti objektu.
Niekde je vidieť aj stupeň devastácie.
Obytný priestor, vo výklenkoch boli postele. Vraj tam spávalo aj 20 vojakov.
Pozostatky niekdajšej "vojenskej" útulnosti sú miestami zachované.
Zachovalo sa aj sovietske "vojenské umenie" na pozdvihnutie ducha ďaleko od domova.
Uhorkovú sezónu mávali vo veľkom.
Ranná hygienická stanica.
Kasárenská plaváreň bola občas prístupná aj domácej verejnosti. Prvá komárňanská krytá plaváreň.
Pod pevnosťou sú dve poschodia podzemných priestorov. Nie sú podrobne preskúmané.
V súvislosti s komárňanskou pevnosťou treba spomenúť aj ďalšie časti pevnostného systému, aj tie, ktoré ležia na maďarskej strane Dunaja, ako je vidieť na úvodnom obrázku. Szőny, kde sú časti komárňanského opevňovacieho systému, zohralo dôležitú úlohu v procese rakúsko-tureckého vyjednávania. Zaujalo ma to preto, že istý murár od nás chodil na nútené práce do Szőny, kde opravovali rozsiahle podzemné priestory. Je možné, že tieto pevnosti a komárňanská pevnosť boli spojené tunelom pod Dunajom, ale to je len domnienka.
Na kasárenskom dvore sa našli pod omietkou aj takéto maľby.
Vnútorná "výzdoba" jasne svedčí o pôvode a autorstve umelca.
Pevnostné átrium, v ktorom vraj uskutočnili aj nejaké popravy svojich vojakov.
A ešte jeden "punkt" pre spomínanie minulých obyvateľov. Vraj sa sem občas prídu pozrieť niekdajší "obyvatelia" pevnosti ako turisti.
Trocha symetrie v tejto asymetrickej pevnosti nezaškodí.
V podzemí sme našli len jeden svetlík, inak úplná tma a svetlo bateriek.
Ani na poschodí to príliš priateľsky nevyzerá.
Okná vesmíru dokorán...
Teóriu o podzemných chodbách by mohol podporiť aj tento oblúk.
Ešte jedna "cimra" vojensky umelecky vyzdobená.
V ľavej často je originálny vzhľad pevnostných múrov, vpravo je červená, evokujúca kremeľské hradby. Vojsko musí mať stálu činnosť...
Zreštaurovaná Ferdinandová brána pri vstupe do starej pevnosti. Od roku 2005 je majiteľom pevnosti, národnej kultúrnej pamiatky „Pevnosť protiturecká“, mesto Komárno. Postupne zabezpečujú jej obnovu a využitie.
Pri výstupe na strechu starej pevnosti (tmavé schodište) svietia staré nápisy.
Východ na svetlo.
Čakajú nás výhľady na Dunaj, Váh a komárňanské mosty. Pred nami prístav lodenice.
Smerom k Váhu.
Starý most cez Dunaj. Nový je (bude) až za železničným mostom.
S predstavou o rozľahlosti pevnosti sa vraciame späť.
Viac ako 150 ročný platan vnútri pevnosti nás vracia do reality.
Opäť kasárenský trakt, svedčiaci o obnovovacích prácach. V týchto priestoroch je inštalovaná výstava fotografií o histórii pevnosti.
Pamätná tabuľa pre spomienku na vojakov z práporov PTP.
Operácia Dunaj, v neskoršom období hrala rolu aj táto pevnosť.
Pinokio už mimo pevnosti pred reštauráciou Csárda, držkový perkelt, alebo iná dobrota podľa výberu na obed...
Sme veľmi radi, že sa nám prehliadka komárňanskej pevnosti vydarila v slušnom novembrovom počasí, so zasväteným historickým výkladom sprievodcu.
