Povozil som sa už na niekoľkých našich kompách, tak som bol zvedavý aj na maďarské. Mosty cez Dunaj sú sústredené do veľkých miest. Budapštianské mosty sa začínajú na severnom diaľničnom obchvate poniže Svätého Ondreja. Na mape som napočítal celkom 8 mostov, posledný dolu je zase na diaľničnom obchvate a tým je Budapešť uzatvorená.
V Bratislave máme čo doháňať, zatiaľ jazdíme len po štyroch mostoch, ten piaty polmost, zvaný Starý je v skutočnosti najstarší a akosi sa porúča do minulosti, napriek snahám milovníkov technických pamiatok. Hádam ho po niekoľkých rokoch nahradí nový most, ktorý inovatívne a kreatívne pomenujú Nový most II. Ale nie o tom som chcel, námetom tejto mini reprotáže je naša krátka cesta do skanzenu v Szentendre, na okraji Budapešti.
Mali sme naplánovaný návrat domov po pravom brehu Dunaja a vo Vyšegráde sa nechať preplaviť na ľavú stranu, aby sme sa s Maďarskom príliš skoro nerozišli. Ešte k tým mostom na Dunaji, po Bratislave je náš Dunaj premostený v Gabčíkove, Medveďove, Komárne a nakoniec ešte na Márii Valérii v Štúrove. Plus jedna motorová kompa vo Vojke uzatvára môj mapový prieskum. Politický "Most" nepočítam, ten nevedie cez žiadnu rieku...
Na Dunaji po Budapešť sú už len kompy Szob-Pilismarót a Nagymaros-Vysegrád. Vo Váci je tiež kompa cez hlavný tok Dunaja na ostrov Tótfalu, kde je cez rameno Dunaja most. Podobne, len v opačnom poradí je to aj v Szentendre. No a pre úplnosť, na Dunaji pod Budapešťou som napočítal celkom sedem mostov. Kompy nepočítam, ani počet lodí, lebo tých majú iste dosť, celú dunajskú flotilu... Veď ich ten Dunaj delí na dve časti.
Naša cesta hore Dunajom viedla najprv do Vyšegrádu až na hrad. Keď sme tam načerpali dojmy a ukoristili príslušné megabajty na foto-karte, začalo sa nápadne zmrákať, vyzeralo to na dážď a búrku. Rozhodol som preto, že kompa je neistá, tak sme tú vo Vyšegráde obišli miernym oblúkom a pokračovali sme po súši smerom na Ostrihom. Za Pilismarótom sa mraky zdali miernejšie a moje obavy menšie ako zvedavosť, tak som predsa zamieril na odbočku ku kompe do Szobu.
Všetko dopadlo výborne, dosiahli sme brehy Szobu a popri rieke Ipeľ sme pokračovali cez Letkés až do cieľa v Dudinciach.
Kompa vo Vyšegráde, vpravo je známy Nagymaros.
Kompa je vlečená motorovým člnom.
Sme nalodení na kompe do Szobu.
Vo Vysegráde si cestujúci musí zakúpiť cestovný lístok pri pokladni, tu sa vyberá prepravné až na lodi a platí sa podľa počtu cestujúcich. Keď sa ma konduktor spýtal na počet osôb v aute, narýchlo som nevedel, alo to povedať, tak som si odpočítaval na prstoch egy, kettő.. až po négy, aby videl, že nie som z ďaleka. Obaja sme sa na tom úprimne zasmiali a hneď sa trochu vyjasnilo...
Viditeľne tu už začala motorkárska sezóna.
Náš motorový sprievodca v akcii na krátkom lane. Zručne, ale odvážne manipuluje s plošinou zavesenou na jedinom lane, ktoré spája čln s plošinou. Motorový čln inak podopiera plošinu zdola. Kapitán musí manipulovať so silným motorom veľmi jemne, aby lano nepretrhol...
Takto nejako sa opiera plošina o čln, ktorý ju zároveň ťahá lanom na druhý breh. Jednoduché a vhodné pre oba smery. Len ten pocit ovládania lanom je spočiatku zvláštny. Na prvý pohľad je to naozaj tenká pupočná šnúra, keby sa pretrhla, alebo nebodaj vypadol motor na člne, plávali by sme voľne až do Budapešti po pilier nejakého mostu...
Ferry Bogi nás zatiaľ bezpečne istí.
Uprostred Dunaja, ak tomu dobre rozumiem, je fajčenie zakázané...
Szob sa blíži.
Neviem čo tie reklamy hovoria, ale beriem to ako doma - reklamy popri cestách nikdy nečítam.
Z mesta Szob sme veľa nevideli, len dve, tri ulice, ktorými sme smerovali do povodia rieky Ipeľ.
V dedine Letkés je až po Šahy jediny most cez rieku Ipeľ. Tu nás upútala reklama na ľudový dom "Tajház".
Aj keď to bolo otvorené, nikoho sme tam nevideli, tak iba pohľad na modré zdobenie fasády. Ako v Modre... Letkés sme prešli bez komplikácií, nezastavili nás tam žiadni gardisti...
Tak sme doma.
