Okolo hradu Revište sme často cestovali do Martina, Banskej Bystrice, či do Zvolena, alebo až na ďaleký východ. Teraz do Sklených Teplíc.
Sklené Teplice sú pre mňa akýmsi spomienkovým optimizmom. Keď som mal 10 rokov (1953) bol som tam prvýkrát a na tamojšom kúpalisku som sa naučil plávať. Vyskúšali sme vtedy aj Banský kúpeľ, ktorý bol dostupný (je aj teraz a vynovený) bez lekárskeho dozoru. Teplota vody je 34/36°C. O rok na to sme tam boli opäť v rovnakej zostave. Ešte niekoľko detských šantení a iných príjemností sa tam odohralo a tak Sklené Teplice s kúpaliskom mi ostali natrvalo v spomienkach.
Hradný vrch Revište nás vždy lákal, no nenašli sme si čas, či odvahu a možno nás odrádzal jeho neudržiavaný stav, ale to sa zmenilo. Pred pár rokmi sme dokonca odbočili z diaľnice R1 tým smerom, do Zveroparku. V rámci tohtoročnej, niekoľkodňovej dovolenky v kúpeloch Sklené Teplice sme si konečne našli čas aj na hrad Revište. Vďaka Bohu a záchrancom hradu, ktorí ho už 10 rokov dávajú do návštevnícky príjemnej podoby sme boli veľmi potešení.
Po príchode do obce Revištské Podzámčie sme pokračovali autom okolo reštaurácie úzkou cestou do lesa. Cesta je taká úzka, že prípadné stretnutie s protiidúcim autom treba riešiť po dohode obidvoch, lebo miest na vyhnutie je málo a cúvanie nie je príjemná vec. Je možné nechať auto aj v dedine pri reštaurácii. Ak sa podarí vyjsť hore, ako nám, vyhýbali sme sa len jednému nákladiaku, tak sa dostanete na veľký priestor pre zaparkovanie auta. Odtiaľ vás už povedú smerové značky a náučné tabule až na hrad.
Trochu nezvyčajné je, že z parkoviska sa ide najprv dolu a až z polovice cesty začína pomerne strmé stúpanie.
Okrem výhľadov a perfektnej práce obnoviteľov hradu sme cítili počas nášho pobytu na hrade silnú pozitívnu atmosféru a na hrade sa opäť radi zastavíme.
