Koniec sveta je na južnom cípe najväčšieho dunajského ostrova, kde sa spája starý Dunaj s plavebnou dráhou vodného diela Gabčíkovo. Toto miesto ma lákalo čistotou polohy, je úplne na konci, alebo na začiatku, podľa toho ako sa k tomu človek postaví.
Mojim pôvodným zámerom bolo dostať sa čo najďalej autom. Po niekoľko sto metroch "cesty" okolo dunajskej hrádzi som to vzdal (o chvíľu objasním, prečo) a zaparkovali sme pri známej čárde Hulán, ktorá je v lete obľúbeným miestom Dunajskostredčanov. Robia tam výborné rybie špeciality, ale v zime je to bez šance. Pripravia vám ryby len na objednávku s týždenným predstihom, pre min. 10 ľudí.
Z predpokladaného obeda teda nebolo nič, na pešiu turistiku sme sa vybrali s dvomi pármi rohlíčkov a pre každého jeden banán. Moja koncepcia dobývania konca sveta autom teda padla a začal sa peší pochod k méte vzdialenej 7,5 km. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sme sa neboli zdržali na priehrade Dunaja ešte pred príchodom na miesto činu. Stanovili sme si preto čas návratu zhodne so západom slnka, t.j. najneskôr do 16:30 pri čárde Hulán.
Pravá komora sa napĺňa, ale lode ešte nie je vidieť.
Pekný deň sa odráža aj na hladine Dunaja v plavebnej komore.
Odrážame sa aj my, ako tiene na zábradlí.
Pohľad dolu, až na náš koniec sveta. Tam niekde na horizonte vpravo je cieľ našej cesty.
Vo vzduchu sú kormorány, vo vode husi a chvíľami vyletí aj kŕdeľ holubov.
Technicky záujem si možno uspokojiť na mohutných zdvíhacích strojoch elektrárne.
Ak sa podarí, tak aj estetický záujem...
Cesta popri hrádzi, ktorej som sa radšej vzdal je tak úzka, že stretnutie s takýmto nákladom by bolo dosť komplikované. Musel by som zacúvať na najbližšie odpočívadlo a to by mohlo byť nepríjemné. Cesta je plná výtlkov, neistých kaluží a blata.
Nachystanej guľatiny je ešte dosť.
Samotná "asfaltka" poskytuje občas aj takéto geometrické línie pripomínajúce ružu, alebo terč.
Chodec bez hlavy... Toto je príklady tých menších výtlkov na ceste. Miestami si dokonca domáci vyjazdili náhradnú cestu veľa tejto.
Z polí a lúk zmizol sneh, niekde sa objavila zelená lúka a inde čiernozem.
Záhadný nápis na protitankovom zátarase na hrádzi. Vľavo vidieť stav cesty.
Na začiatku sme mali starý Dunaj po pravici, v závere sme sa dostali k plavebnému kanálu pod vodným dielom. Podvečerné slnko posúva farby do červena.
Spätný pohľad na vodné dielo z konca sveta.
Jeden zo vstupov do chránenej oblasti Dunajských luhov.
Náš polčas pre návrat sa minul niekoľko sto metrov od úplného konca, slnko sa priblížilo k horizontu. Rozhodli sme sa pre návrat.
Slnko je už v Maďarsku a my si dávame predsavzatie, vrátiť sa sem ešte raz.
Na jar sa pokúsime dosiahnuť koniec sveta na bicykloch.
...
Mapa zjednotenia Dunaja pri Sape na konci veľkého ostrova:
