Naša letná cesta viedla najprv na Skalku, nad Kremnicou.
Cez Limbu sa prevaľovali ospalé mraky.
V letnej mimosezóne je to trochu zabudnuté miesto. Po fotografických obzerancoch sme si dali aspoň kávu z automatu.
Pri spiatočnej ceste sme odbočili cez Krahule, ku slovenskému stredu Európy. Tamojší ranogotický kostol sv. Jána z 13. storočia je všeobecne známy. Stredom priľahlého kláštora prechádza hranica katastra Kremnických Baní a Turčeka. Kostol kedysi slúžil okolitym obciam (K. Bane, Krahule, Turček, Kunešov), ktore si postupne vybudovali vlastné chrámy.
Je to jedno z najstarších pútnickych miest na Slovensku. Púte však začali ustupovať už za panovania Jozefa II., ktorý ovplyvňoval aj Cirkev. Kostol ochotne otvoria návštevníkom bratia kapucíni z kláštora, stači zazvoniť na porte. V čase našej návštevy bol kostol zatvorený, nežiadali sme o otvorenie, ja som sa zameral na technické detaily exteriéru.
Detail liatinového náhrobku z cintorína vedľa kostola.
Na druhej strane kostola, v ohradenom priestore sa pásli ovečky. S baranmi a ovcami si vždy rád vymením zopár úprimných viet. Boli za to vďačné, kým nezistili, že nemám pre nich žiadnu dobrotu.
Od geografického stredu Európy (zatiaľ to nie je stred EÚ...) sme prešli kúsok po hlavnej ceste a potom do doliny obce Kunešov. Nadmorská výška obce je 796 m a v chotári sa pohybuje od 600 do 935 m. Cez Kunešov vedie turistický chodník „Cesta hrdinov SNP“, čo má svoje opodstatnenie aj v histórii obce. Chodník pokračuje opačným smerom, ako sme sa tam priviezli my.
Rímsko-katolícky kostol pochádza z roku 1400. Je postavený v gotickom slohu, neskôr bol prestavaný v barokovom štýle.
Okolo kostola sú liatinové a železné kované kríže z prelomu 19. a 20. storočia.
Možno trochu nevydarená kompozícia, ale ten strom na náprotivnom svahu, oproti kostolu ma priťahoval.
Na hornom konci je hasičská zbrojnica.
Kúsok povyše je obecný úrad. Starosta nebol prítomný, práve vybavoval záležitosti v Kremnici, tak som pozdravil aspoň jeho sekretárku.
Kunešov pôsobí príjemným dojmom, žije tam len 252 obyvateľov, ale je vidieť, že si v obci udržiavajú poriadok. I tento čierny krásavec, sediaci na podstienke, je spokojný...
Cez obec preteká potok Kopernica, ktorý tam aj pramení.
Nedávne povodne zasiahli aj obec Kunešov. Tichý potok vyzeral ako zúrivá rieka, valiaca sa cez dedinu. Bral so sebou vsetko čo mal v ceste. Našťastie, rozsah škôd bol mierny, ale ich náprava potrvá dlho.
O Kunešove sa prvýkrát píše v historických listinách v roku 1342. V čase 2. sv. vojny tu pôsobila ilegálna skupina, ktorá počas SNP zohrala významnú úlohu. Založili tu aj partizánsky oddiel Kunešov. História obce je bohatá na veľké zvraty a nešťastné vonkajšie zásahy s následkami siahajúcimi až do dnešných čias. Podrobnosti sú v závere a na oficiálnej stránke obce.
Odchádzame rovnakou cestou späť, smerom do stredu Európy...
V Kunešove sa narodil hudobník, organista Ľuboš Ihring.
Študoval na Inštitúte sv. Tomáša Akvinského, neskôr cirkevnú hudbu na konzervatóriu v Bratislave (organ, dirigovanie a čembalo). Intenzívne sa venuje interpretácii starej hudby. Koncertoval vo viacerých štátoch Európy. V súčasnosti už absolvoval štúdium cirkevnej hudby na hudobnej univerzite v Štuttgarte a pokračuje v štúdiu organológie.
Vykonáva aj odborný organologický dozor pri niektorých projektoch reštaurovania historických organov na Slovensku. Okrem iných aktivít a koncertovania bude v polovici septembra kolaudovať organ v Tužine (Samuel Wagner, 1858), vedie príipravy na reštaurovanie organu v Kunešove (Franz Rieger und Soehne, 1879) a tiež jedného v Bratislave. Zároveň pracuje ako cirkevný hudobník vo Filderstadte pri Stuttgarte.
K histórii obce Kunešov mi napísal Ľuboš Ihring:
"Starostom obce je môj otec Ján Ihring. Po povodniach má plné ruky práce, i keď inokedy to nie je iné: za 20 rokov starostovania sa mu podarilo uskutočniť mnoho, napr. výstavba obecného vodovodu (predtým boli ľudia odkázaní na vlastné studne), oprava príjazdovej cesty medzi hlavnou cestou na Martin a obcou, postupné opravy ciest v obci, oprava verejného osvetlenia, rekonštrukcia kostola, kultúrneho domu a miestneho pohostinstva, autobusové zastávky a mnoho iného. Teda v Kunešove sa nezaháľa. Aktuálne sa pripravuje výstavba niekoľkých veterných elektrární, keďže Kunešov stojí na náhornej planine sú tu ideálne podmienky.
Kunešov, aj priľahlé obce od Dolnej Vsi a Kopernice až po Handlovú, Hornú Štubňu a Nitrianske Pravno, spolu s okolím tvoria stredoslovenský nemecky hovoriaci ostrov "Hauerland", ktorý veľmi utrpel Benešovými dekrétmi, násilným vysťahovaním pôvodného nemeckeho obyvateľstva a brutálnym zdecimovaním jeho počtu na danom území, čo sa týkalo samozrejme aj ostatných karpatských Nemcov a podobne Sudetských.
Aj SNP, ma v obci veľmi trpkú príchuť. 27. októbra 1944 bolo 63 chlapov z našej dediny zastrelených partizánmi pri obci Magurka v Nízkych Tatrách. 187 chlapov zo susedného Skleného popravili partizáni 21. septembra 1944 v dvoch skupinách samopalmi, neďaleko od obce, pri Rovnej hore. Podobné masakry Nemcov (civilného obyvateľstva) sa diali na Slovensku, ale aj v Čechách. Vojna zanechala rany všade, ani v Kunešove to nebolo inak. Sú to väčšinou bolestné veci, ktoré nech zostanú pochované časom."
(Citovaná časť je zverejnená so súhlasom Ľuboša Ihringa)
