Celú trasu, niečo cez 2000 km, sme mali vopred perfektne naplánovanú. Všetko vyšlo dokonale, len požičovňa nás trochu prekvapila zánovným 5 dverovým Mini Cooper autíčkom. Jazdilo perfektne, akurát naše 4 kufre sa nezmestili do batožinového priestoru. Zmestili sa tam len dva veľké a jeden malý kufor. Vyriešili sme to tak, že jeden malý sme vyprázdnili a dali na týždeň do úschovy v hoteli, do ktorého sme sa na záver cesty opäť vrátili.
Zastávky a hotely na trase boli vopred určené a zabezpečené. Z Madridu sme putovali do Segovie a Alcazaru, zastavili sme sa v Ávile a druhú noc sme spali v Salamanke. Tretí deň nás čakalo Santiago de Compostela. Tam sme sa premenili na putujúcich pútnikov. Zo Santiaga nám to odsýpalo perfektnými diaľnicami smerom na juh. Náboženská zastávka bola aj vo Fatime, ale najkrajšie zážitky máme z Porta. Pred Lisabonom sme ešte odbočili do Sintry. Na Lisabon sme mali rezervované dve noci v hoteli American Diamonds. Na poslednom úseku cesty, cca 400 km do nášho hotela v Madride a do požičovne áut, sme sa zastavili len v Tolede.
Takže, teraz od začiatku... V deň príletu sme mali dosť času na prehliadku Madridu, ale na múzeá by to nestačilo. Našim zámerom nebolo štúdium histórie, ani "hĺbkové spoznávanie" pamätihodností. V našich predstavách to mala byť hlavne "zážitková" dovolenka. O histórii a miestnych danostiach sme však mali všetko vopred naštudované, preto sme vedeli, čo uvidíme na vlastné oči. Na cestách sme už iba nasávali "genius loci" navštívených miest.
Môj madridský výber fotografií začína, ako inak, v požičovni áut. Tam najskôr stretnete našich Slovákov po prílete linky z Bratislavy.

Požičanie auta nie je problém, ak máte všetko dohodnuté, potrebné doklady poruke a potom už len vyznať sa na obrovskom parkovisku a nájsť tam ten svoj, v našom prípade maličký Mini Cooper.

Šoférovanie na španielskych a portugalských cestách nebolo mojou úlohou, tak som sa dal aspoň odfotografovať s tým mini krásavcom.

Madrid nás hneď očaril nádhernou modrou oblohou v kombinácii s bielymi vlásočnicami.

Zaujali aj úzke čisté uličky.

Veľkoplošné reklamy ako všade inde.

Niektoré fasády domov mi boli celkom sympatické.

Občas som nachádzal aj istú príbuznosť slovenčiny so španielčinou... Neoveril som si, či tam naozaj predávajú "kolienka", alebo je to zdravotnícke zariadenie :)

V parčíku na "Plaza de España" sa chce každý vyfotografovať pod sochou spisovateľa "Miguel de Cervantes" aj s bájnymi postavami z jeho najslávnejšieho románu „El ingenioso Hidalgo Don Quixote de la Mancha“.

Pozdravuje nás dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha.

Realisticky stvárnený pán i sluha, kôň i osol.

Španielsky parlament je dvojkomorový. Skladá sa z Poslaneckej snemovne a Senátu (Senado). Senát je volený na 4 roky a každá provincia tu má svojich 4 zástupcov (wikipedia).

Kráľovský palác v Madride. Španielsko je konštitučnou monarchiou.

Turistický záujem o prehliadku paláca je veľký. Náš dovolenkový čas je vzácny...

Z katedrály Almudena oproti palácu mám len obraz zo vstupného priestoru.

Pouliční hudobníci sú tu častým zjavom. Stretávali sme harmonikárov, huslistu, gitaristu, rockové kapely, ale aj spevákov operných árií. Príjemné zastavenia.

Gitarista, ktorý mi pripomenul moju básnickú a fotografickú mini zbierku "Poetický stav".

Dobrovoľnícki umelci, ktorí na mňa iste v dobrom spomínajú...

Ani pouliční rýchlo-maliari nie sú vzácnosťou. Tomuto som sa pozrel na štetec pri práci na Plaza Mayor.

Časť výzdoby námestia.

Jeden z prístupov na námestie Plaza Mayor.

Tiché uličky s hudbou...

S dvojitým zamyslením...

Ale aj rušné, turisticky preplnené ulice. Stačí mať doklady a peňaženku na bezpečnom mieste a môžete sa vnoriť do davu.

A opäť ticho a pohoda.

Piváreň Maltský kríž.

Suveníry, to je jasné na prvý pohľad, ale regál do komory tam nekúpite. Leda ak by to bol miniatúrny darček.

Nie, tu nevypísali cenu pre idiotov, len uvádzajú "večeru pre idiotov". Poznáte ten film?

Cestou k námornému múzeu a ku galérii Prado sme sledovaní (sledujeme dialóg) z výšky prvého poschodia.

Vzápätí prefrčí okolo nás taxík značky "Octavia".

Celým menom "Diego Rodríguez de Silva y Velázquez " pred galériou Prado.

Múzeum, ktoré sme si nechali na budúcu návštevu Madridu.

Pri fontáne "La cibeles" som si spomenul na Richarda III., ako núkal kráľovstvo za koňa. Ak nie sú kone, stačia aj levy.

Nielen umením je človek sýty, občas treba aj jesť. V tejto "Tape" sme si sadli na prvú španielsku večeru, ako hlavné jedlo dňa. Veľmi sme sa neponáhľali, lebo hotelové raňajky boli výbornou prípravou na celodenné "putovanie" v uliciach Madridu. Z menu môžem prezradiť aspoň malé španielske klobásky. Dvojitú porciu, lebo hlad má veľké oči, ale zvládli sme to v pohode, aj spánok prišiel po večeri bez problémov, v očakávaní nových zážitkov.

Z madridského metra k hotelu Maydrit.

Nabudúce v Segovii.