Nedávno sa mi prvýkrát podarilo vidieť centrum mesta Martin tak, ako ho pán Boh stvoril, kým ešte v uliciach nechodili ľudia. Iba ja a niekoľko málo iných...
Martinské gule nie sú prírodným výtvorom. Ohraničujú parkovisko na tržnici. Mesto vraj chcelo postaviť novú tržnicu v Jahodníckych hájoch, kde je skanzen... Zatiaľ to našťastie nevyšlo. Nezdá sa mi to príliš dobrý nápad, aj keď stánky na tejto tržnici už majú svoju patinu.
Je presne 8:10.
Hneď vedľa trhoviska je kostol sv. Martina, oddelený od trhoviska rušnou dopravnou tepnou a spojený dlhým tunelom pre chodcov.
Je nedeľa...
Turčianska galéria "ante finem?". Hádam nie.
Motýlie krídla na kamennom námestí...
Prví ľudia na Mesiaci pristáli 16. júla 1969. Na kamennom námestí sa objavili dvojičky v nedeľu, pred pol ôsmou... Ostatní Martinčania ešte spia, alebo sú v kostoloch.
Sám s Martinom.
Martinské príslušenstvo...
Fíha (to je po slovensky povedané "waw"), dnes tu bude opäť dívadlo...
Pomník padlých v 1. sv. vojne.
Námestie s "Miléniom", novodobá zvláštnosť Martina, ktorú si domáci veľmi považujú... Dnes bude pod šiatrom "Na skle maľované"...
Reklamný beh (aj) do nedeľnej reality...
Centrum svätého Martina.
Miléniový stĺp s osvetlením...
Tradície našich predkov sú uschované tu.
Slovenské komorné (moderné) divadlo (v duchu druhého milénia...).
Neviem, aký bol zámer autora, ale mne tento 3D objekt názorne a realisticky pripomenul stav vedľajších ciest na Slovensku. Presne takto to často vyzerá na trase Martin - Prievidza - Nitra, zvlášť v horských úsekoch (ale nielen tam, dá sa to nájsť aj na južných cestách). Prepadnuté okraje cesty tvoria nepríjemnú a nebezpečnú hojdačku, zvlášť pri stretávaní sa s protiidúcimi vozidlami, keď sa šoféri musia stiahnuť na svoju polovicu.
Keď nieto ľudí, tak si ich v Martine nakreslia, aby sa nebáli...
Na záver z centra mesta, zaujal ma najmenší bar-reštaurácia na svete, takzvaný balkónový bar. Príjemné posedenie nad hlavami davu...
Mesto Martin je v úzkom spojení s viacerými časťami mimo svojho centra. Napríklad taká Priekopa, a Vrútky, ktoré sa mali kedysi stať martinským dvojčaťom. Už sa nachádzame, spolu s touto nesúrodou tuláckou dvojicou, v rekreačnej oblasti pomenovanej po dvojici partizánov, ktorí tu zahynuli - Karvaša a Blahovca.
V Martine a na okolí je vidieť a cítiť prírodu v priamom prenose. Je to pre mňa zvláštne miesto, kde obklopený horami strácam orientáciu vo svetových stranách. V Martine nikdy neviem, kde je Malá a kde Veľká Fatra.
V Priekope sa orientujem podľa Kľačianskej Magury, presnejšie podľa chaty pod ňou. Pred rokmi sme okolo nej absolvovali niekoľko túr, zo Strečna sem, alebo z Kľačian cez Veľký fatranský Kriváň do do Šútova. Tento priblížený pohľad je zo stráne pod partizánskym pamätníkom Karvaša - Blahovca. Odtiaľto je vidieť aj chatu pod Suchým, na ktorú mám peknú spomienku v spojitosti s macerovaným horcom a borievkami...
Les... a dovidenia.
