Na Zobor chodíme dosť často, preto sme si tentokrát dali za cieľ práve Meškov vrch. Prvýkrát sme cez Meškov vrch prechádzali pred niekoľkými rokmi, na trase z Podhoran na Žibricu, potom magistrálou na Zobor, odtiaľ cez Meškov vrch ku kostolíku sv. Michala v Dražovciach. To bola pravdaže túra na celý deň.
Zvláštnosťou našich terajších výletov býva, že ich absolvujeme aj v priebehu týždňa, nie cez víkend, preto v horách býva menej ľudí. Aj včera sme stretli len jednu kompletnú rodinu a dve skupinky študentov, pravdepodobne z Nitry. Bolo nádherné slnečné počasie, prakticky bez mráčika. Jediné, čo znečisťovalo oblohu boli kondenzačné čiary po množstve preletov lietadiel.
Možno si niekto povie, že obrázky, ktoré som vybral do tohto článku sú gýčovité, ale darmo si dnes poviete, že les je zväčša zelený, nie je to pravda. Hneď po vstupe na lesný chodník nás privítala plná jesenná sýtosť farieb, ktorá svojimi odrazmi dávala nádych všetkému okolo.
Mám radšej formát „krajinka“, ale sú prípady, keď atmosféru najlepšie vystihne kompozícia „na výšku“.
Je ťažké vybrať z dvesto fotografií zopár, ktoré by mali vystihnúť krajinu a náladu, ktorou na človeka pôsobí. Na tejto trase pásmo lesa skončí pomerne skoro a naskytne sa voľný výhľad na lúky Zoborskej lesostepi. Teraz už bez živého lúčneho porastu a so stromami v jesennej príprave na zimu.
Možno je to zásluha terajšej teplej jesene, ale medzi vyschnutým porastom, aj na chodníkoch sa dajú nájsť rozkvitnuté kvety. Neviem ich pomenovať, ale moju pozornosť upútali svojou výnimočnosťou v danom prostredí.
Mám dojem, že takéto zábery sa robia častejšie na jar.
Dôkaz o tom, že tu rastie zmiešaný les, vidieť na okolitých kopcoch. Zoborské lúky majú aj jeden charakteristický znak – sú na nich vždy dvojice lavičiek, ktoré symbolizujú, že do lesa by človek nemal chodiť sám... Tieto mi pripomínajú sochy moai na Veľkonočnom ostrove, ako hľadia do diaľky a čakajú na príchod mimozemšťanov .
Meškov vrch na dohľad.
Na vrchole.
Keď sme už raz hore, neodpustíme si, aby sme neprešli aj na Zobor. Pred križovatkou Tri duby rastie strom, ktorý je pre túto vyvýšeninu charakteristický. Mám ho na fotkách skoro pri každom výlete na Zobor. Tentokrát sa nakláňa pred jesennou kulisou.
Fotky zo Zobora ostanú v archíve, na záver len jedna z návratovej trasy. Takýmito kvetmi, alebo plodmi je obsypaný krík tesne pod vrcholom.
Blíži sa víkend a zdá sa, že bude jeden z najkrajších v tejto jeseni, preto využite túto príležitosť na získanie vlastných dojmov a možno aj fotografických záberov na vychádzkach do blízkeho i vzdialenejšieho okolia.
