V článku o Zlej diere som sľúbil pokračovať fotoreportážou o Kamennej babe. Dozvedeli sme sa o nej až v jaskyni Zla džura, bolo to na spiatočnej ceste, tak sme tam chceli aspoň nakuknúť...
Lačnovskú tiesňavu podrobne popísal Anton Kaiser vo svojom článku Kamenná baba tak budem iba komentovať svoje fotky.
Po vstupe do doliny sa nám naskytol takmer idylický pohľad na stádo oviec, možno s netypicky oblečeným bačom, ani fujaru nemal... zato mal troch ostrých psov.
Len čo nás zavetrili rozbrechali sa a začali rozvíjať svoje taktické ťahy na votrelcov, najprv spoločný útok, potom sa rozdelili, každý z inej strany, vyzeralo to hrozivo. A bača nič, až napokon psy usúdili, že nie sme nebezpeční.
Vstup do kaňonu (mne sa oveľa viac pozdáva označenie "tiesňava").
Len pripomínam, že to bolo koncom septembra, teda už na stromoch sa prejavovali známky jesene.
Lačnovský potok.
Rekvizita, ktorá láka hlavne fotografov.
NPR Kamenná baba patrí k najstarším chráneným územiam Slovenska. Tu je rukolapný dôkaz.
Konečne dovidíme cez hradbu stromov aj na skaly...
Netrúfam si ten útvar pomenovať, možno má svoje meno, ale Kamenná baba to ešte asi nie je.
To je ONA, aspoň podľa môjho odhadu, toto je Kamenná baba.
Kdesi na internete som našiel označenie - sústava skál Kamennej baby. Táto skala z nášho pohľadu najvyššia, je určite cieľom horolezeckých cvičení.
Na záver ešte jeden jesenný kvietok.
a časť informačnej tabule, ktorá je umiestnená pri vstupe do doliny.
Veľmi pekná fotka Kamennej baby je tu.....
