Hľadali sme trasu, ktorá nás povedie lesom, lebo napriek občasným malým mráčikom, slnko pálilo dosť silne a bolo horúco. Našťastie, hore na hrade pofukoval celkom svieži vetrík, bolo príjemné tam stráviť časť dňa.
O Gýmeši bolo na tomto blogu niekoľko článkov, aj fotoreportáží, preto nespomeniem žiadne historické informácie, tie možno nájsť v súvisiacich článkoch.
Gýmeš z diaľky, od začiatku obce Kostoľany pod Tríbečom.
Cesta na hrad je rovnako zaujímavá, ako samotný hrad.
Niektoré motýle aj v tej horúčave radi zapózujú.
Na hrade sa dá urobiť veľa záberov ruín, aj pohľadov do okolia.
Jedna z najzachovalejších častí hradu, kde sa dá vyjsť na múry po schodoch.
Hradná kaplnka hostí dravce.
Návštevníci z tejto planéty zanechávajú svoje mená vyryté v zachovalých častiach omietky.
Južným smerom vidieť Žibricu, na severe je blízko, len cez dolinu Veľký Lysec. O tomto vrchu je môj príbeh z konca mája 2005. Len pripomínam, že je tam vtedy bolo toľko kliešťov, že biele nohavice po prechode chodníkom boli takmer čierne.. V článku je aj fotografia s pohľadom na Gýmeš, Žibricu a Zobor.
Pri zostupe z hradu zisťujeme, že veľké horúčavy miestami spôsobujú predčasný jesenný ráz lesa.
O kúsok ďalej objavujeme tancujúce stromy...
K charakteru lesa patria aj jeho suché konáre, ktoré sa driapu k oblohe, alebo sa z posledných síl plazia na výslnie.
Na záver mám spomienku na Gýmeš z decembra 2005, Vpravo pod hradom je Studený hrad, biele skaly s peknou vyhliadkou do okolia.
