Od kostola v Dobrej Vode nás odprevádzal malý smejko.
Na konci dediny sme vošli do polí a ďalej lesom plným života. Táto malá mláčka ma zaujala hladinou pripomínajúcou zaprášené zrkadlo.
Popri lesnej ceste sa ukazovali huby rôznych tvarov. Bola tam napríklad hviezdovka, alebo aj takýto malý kúsok.
Skrátená veža bývalého kláštora sa objavila v diaľke za lesom.
Neďaleko lúky sme objavili tábor záchrancov kláštora Katarínka a časti bývalej lesnej železničky.
Z obytných častí kláštora sa týčia len ohlodané torzá. Kláštor patril františkánskemu rádu a bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Viac sa o histórii kláštora píše na stránke „katarínka“ .
.
Kostol svätej Kataríny, alebo to, čo sa z neho zachovalo.
Zrúcanina ma opäť priviedla k poetickým pohľadom... a mraky scenériu dotvorili.
Pohľad hore – do prázdnej veže.
Nemý rozhovor dvoch zúčastnených strán histórie.
Aj ohlodané múry kláštora si zachovávajú svoju majestátnosť a občas majú hlavu v oblakoch.
Improvizovaný kríž a namiesto oltárnej fresky plachta z PVC.
Druhá strana kostola s náznakom tvaru strechy a zároveň môj záverečný pohľad.
Mapa trasy (september 2004):
