Prvýkrát sme ju uvideli ešte z diaľnice pred mestom Régio di Calabria ako najvyšší vrchol ostrova Sicília, za nízkou hradbou východných pobrežných hôr.
Na satelitnom zábere ESA/Envisat z roku 2006 vidieť jednu z posledných erupcií sopky Etna. V obrázku sú situačné šipky - Z Ríma sme smerovali do prístavu Régio di Calabria, odkiaľ sme sa preplavili trajektom do Messiny. Taliani vraj uvažujú o premostení Messinskej úžiny v jej najužšom mieste.
Z Messiny sme sa presunuli po diaľnici do nádherného prímorského mestečka Giardini Naxos a a ešte krajšieho mesta Taormina. Na druhý deň sme z Naxosu pokračovali smerom na Catániu, s odbočením k sopke Etna.
Zvolili sme cestu hore cez mestečko Zaferana Etnea, ktoré nedávne prúdy lávy obišli len tak-tak. V miestnom kostole sa práve konala pravá sicílska svadba.
Za Zaferanou sme už stúpali do výšky 1986 k bočnému kráteru Silvetra. Čoskoro sme vošli do pásma oblakov a všade naokolo bola zvláštna pustina z vychladnutej lávy.
Vegetácia to znova a znova skúša... Okolie Etny je vyhlásené za národný park.
Takto vyzerajú južné svahy hory Etna.
Náš konečný cieľ, kráter Silvestri. Je ich tam v neveľkom okruhu niekoľko. Od vrcholu sopky nás delí iba 1364 výškových metrov...
Zatiaľ sa rozbiehame vychutnať si prechádzku po hmote vyvrhnutej zo žalúdka našej Zeme...
Vyzerá to ako umelé kopce, ale je to čistý prírodný úkaz (dvojitá fotka...-->)
Vrchol sopky bol stále zahalený v oblakoch, ale ani na našej úrovni sme sa dlho netešili dobrej viditeľnosti...
O trochu vyššie ďalší bočný kráter (+ detail -->).
Veľmi rýchlo sa na nás prevalil oblak a zahmlil aj okolité výhľady. Nemali sme čas, nechať sa vyviezť lanovkou na vrchol sopky, ale v tých oblakoch to aj nebolo príliš lákavé... Možno nabudúce. Bola by to výška, ktorú u nás doma nemáme, aj keď lanovkou, stál by ten špás za to.
Nikolka ešte stíha niekoľko záberov, kým sa okolo nás úplne nezahmlí...
Mali sme vcelku šťastie, že tá chvíľa hore bola priaznivá. Ku zmením tu prichádza dosť často a vraj vrchol Etny býva zvyčajne v oblakoch.
Na spiatočnej ceste, schádzame do Catánie, pozorujeme súboj lávy a vegetácie, ale aj pozostatky obydlí, ktoré zničila blízkosť lávy.
Cesta je miestami vysekaná do lávových prúdov.
V závere cesty ešte prevádzka na spracovanie lávového kameňa a nádherný lesík...
Podvečer, z prístavu v Catánii sa nám na chvíľu ukázala Etna. Catánia je zvláštne mesto, ako by práve tam bola tá pravá Sicília. Sicília je úžasné miesto, aj keď sme z nej videli iba kúsok, získala si naše sympatie.
Vrelo odporúčam, pozrieť si horúce video Thomasa Reicharta, natočené pri erupcii sopky Etna v decembri 2006, teda len toť nedávno... "xkvetinka" k nemu napísala, že je to najlepšie video aké videla...
Človek sa tam hore cíti bezpečne, ale nikdy nevie... Etna je mimoriadne aktívna, desiata najväčšia sopka sveta. Podľa povestí na nej sídlil boh Vulkán.
