Naposledy sme tam boli pred rokom, ale v oveľa krajšom čase. Je to neuveriteľné, ako fádne po zime príroda vyzerá. Kto čítal môj článok o splave Hrona, kde sú aj fotografie z Vrábeľského rybníka v polovici júna, môže porovnávať...
Ako vtedy - krajina pri obci Dyčka, v pozadí parné ofuky z atómky v Mochovciach.
-
Po zasnežených poliach, tu na okolí Vrábeľ, už niet ani stopy.
-
Znamenia na nebi máme spoločné, tak ako máme spoločné nebo (a niektorí aj peklo). Znamenie kríža nad Vrábeľským rybníkom.
-
Vrábeľský rybník vo svojej zimnej kráse.
-
Bez vegetačnej zelenej a bez ďalších slov...
-
Lysky naberajú bezpečnostný odstup.
-
Najkrajšie je ich šantivé lietanie nízko nad hladinou.
-
Na okraje rybníka v smere vetra, sú zanášané zbytky rastlín a nečistoty.
-
Zubaté zrkadlenie...
-
V zákryte je fotka, ktorú by som sem radšej nedal...
-
Nakoniec ešte vrábeľské pole orané...
-
A spätný pohľad na atómku z cesty neďaleko Tehly (v zákryte detail)
-
Cesta do obce Iňa... Na Lulu sme chceli tiež, ale trochu sme to prekombinovali v tej spleti ciest, tak sa šlo rovno na Podhájsku... a domov.
-.-
