Obec má bohatú históriu. V strede obce je kostol sv. Petra a Pavla, na konci dediny v novšom kaštieli je Apponyiho poľovnícke múzeum.
Starý kaštieľ, dnes vlastne ruina, pôvodne renesančný kaštieľ je obklopený zvyškami krásneho anglického parku. Kedysi v ňom bývala známa Apponyiho knižnica. V období najväčšej slávy obsahovala 25 tis. zväzkov kníh, z toho skoro polovica zo 16. storočia (nedozvedel som sa, kde sú dnes).
Okolo kaštieľa vedie turistický chodník na Oponický hrad – zrúcaninu. Už za dedinou vidieť jeho siluetu.
Cesta vedie čistým lesom, ktorý v tomto čase doslova žiari zelenou trávou a podrastom.
Cesta na hrad trvá necelú hodinu a je celkom pohodlná. Teraz sú niektoré úseky lesnej cesty rozbahnené. Musíte dávať pozor, aby ste neprepásli odbočku vpravo na hrad. Ten sa vynorí akoby zázrakom z lesa.
Boli sme na hrade pred pár rokmi a mali sme problém z neho čosi vidieť. Okolie bolo zarastené stromami a kríkmi.
Dnes sa nám otvorila nádherná pokosená lúka na hradnom nádvorí a čulý (užitočný) ruch okolo. Ako sme sa neskôr dozvedeli, zaslúžila sa o to už štyri roky pravidelná aktivita členov občianskeho združenia Apponiana z Oponíc, založeného na záchranu hradu.
Oku lahodiace bolo aj zátišie pri opekaní polovice prasiatka na pahrebe. Ale my sme boli túto nedeľu na studenej strave...
O občianskom združení Apponiana som sa na internete veľa nedozvedel, dokonca niektoré informácie hovoria o tom, že združenie zaniklo zlúčením s AZS (Aristokratické združenie Slovenska), ale ako vidieť žije v práci a potešení skupinky nadšencov.
Z Oponického hradu je možné pokračovať ďalej po zelenej značke na Gýmeš, či do Jelenca, alebo odbočkou za Veľkou skalou po modrej k liečebnému ústavu v Horných Lefantovciach, alebo sa vrátiť späť do Oponíc na prehliadku múzea.
Na starých hradoch sa ponúka veľa námetov pre fotografovanie a potom sa ťažko vyberá z toho množstva. Na záver dávam k dobru ešte jednu siluetu hradných múrov
a prienik ruín s prírodou
