Modrá pokračuje k Dražovskému kostolíku sv. Michala a do Dražoviec, na druhú stranu k parkovisku pri ústave TaRCH v Nitre. Zelená ide cez vrchol Plieška a Meškov vrch na Zobor.
Na svete sú dve najrozšírenejšie farby modrá a zelená. Modrá je obloha a modré sú aj vody v riekach, jazerách i v oceánoch, ktoré sú kolískou života. Vody sú modré, lebo odrážajú farbu oblohy. Zelené je rastlinstvo, ktoré rastie na zemi. Tak nejako som rozmýšľal v nedeľu odpoludnia, na prechádzke lesom aj keď zelenej tam bolo iba skromne. Tráva je ešte suchá, ale cesnak medvedí už miestami profituje z priazne počasia.
Les ešte stále v spí spánkom spravodlivých a lôžko má vystlané vlastným lístím. Stromy majú konáre holé a tak les stále pripomína neskorú jeseň, alebo zimu bez zimy. Les je priehľadný do ďaleka, tak ako nikdy v lete.

Svoju virtuálnu cestu pod Pliešku začínam netypicky ešte doma v záhrade.-

Listy na zemi sú pripravené odovzdať živiny, iba časť z nich sa nechce rozlúčiť s konármi.-

Iba táto forma zeleného obrastu prežila zimu bez strát.-

Spráchnivený altánok na odpočívadle ešte dotvára atmosféru lesa pre fotografovanie.-

Pohľad zdola na zoborskú lesostep. Nebude to dlho trvať a suchá tráva sa stratí v záplave novej zelene a hlavne jarných kvetov.-

Aj šípové kríky čoskoro zamenia zvyškovú červenú za mlado ružovú.
-

Lienka, predčasne prebudená sa občas pletie turistom popod nohy... Podstupuje veľké riziko.
-

Ostré slnko kreslí na ceste čiary stromov. Veľké stromy majú veľké tiene.
-

Lesná cesta sa strieda s miestami pre výhľad do okolia.
-

V cieli našej cesty sa objavil kostolík sv. Michala - známy a stále fotogenický.
-

Pre porovnanie veľkostí - rotunda a psík...
-

Vo svojej slnečnej kráse, miesto vydýchnutia, oddychu a vzlietnutia do fantázie.
-

Skalnatý vrchol a plošina poskytuje zaujímavé pohľady do dolného sveta. Železničná stanica Dražovce pod nami.
-

Obyčajný potôčik ale zhora je krajinotvorným prvkom.
-

Kostolík v protisvetle, pod závojom zanechaným lietajúcimi pevnosťami...
-

... a ešte detail na odpočinutie očí ...
-

Na spiatočnej ceste sledujeme symboly a znamenia na oblohe.
-

S vďačnosťou vnímame každý kúsok zelenej nádeje...
-

Lúčime sa s lesom, nechávame otvorené náručia stromov pre všetkých, ktorí prídu na chvíľu splynúť s prírodou...
---
inšpirované Veronikou Bahnovou: Jar prichádza do Malých Karpát...