V závere našej vlaňajšej dovolenky sme sa ubytovali v Hřensku. Odtiaľ je najlepší prístup k viacerým zaujímavostiam. Hřensko tvoria dve paralelné ulice rozložené okolo riečky Kamenica. Práve ona bola príčinou menších problémov v prístupe k nášmu penziónu. Pri povodni v roku 2010 totiž veľká voda zobrala most, ktorým sa prechádzalo medzi ulicami a do údolia, na cestu do Mezní Louky. Na konci roku 2011 by však už mal byť hotový nový most.
Prístup k penziónu nám umožnila paralelná ulica, ale tá slúži ako trhovisko pre nespočetné množstvo stánkov, poväčšine vietnamských obchodníkov. Na jazdu autom ostal iba úzky pruh a kopa ľudí naokolo. Nechajme však ubytovanie a predajné stánky a poďme hneď z ostra na výlet ku Pravčickej bráne.

Stavba nového mostu pebiehala plným prúdom už v auguste minulého roka. Smerom na Mezní louku sa jazdilo po provizórnom moste, ktorý postavila armáda.

Za riečkou v údolí nás príjemným prostredím upútala reštaurácia Klepáč. Najedli sme sa tam pri návrate od brány. Najlepšie domácke české jedlo je však v Českej hospode, to sme zistili pri ďalšej večeri.

K Pravčickej bráne sa ide z Hřenska po ceste vedúcej na Mezní Louku. Pri Troch prameňoch odbočujeme do lesa, na príjemnú lesnú cestu.

Tá sa najprv "kľukatí" lesom, preto ju nazývajú "klikatice". Neskôr sa vinie okolo mohutných skál. Nazdali sme sa, že sme už blízko cieľa, ale nebolo to tak. Celá trasa z Hřenska je dlhá len 3 km a jej charakter je na internete popisovaný rôzne.

"K Pravčické bráně se dostanete pouze pěšky a připravte se na dlouhý a namáhavý výstup". "Náročnost: lehká túra, vedoucí po dobrých, značených turistických stezkách; kromě úvodního výstupu..." tamtiež.

Prvýkrát sme uvideli Pravčickú bránu, ale ešte nás čakali schody a lávky. Čas pre nažhavenie fotoaparátu.

Výstup na most.

Skalné ochozy.

Posledný úsek zdolávane s nadšením v očiach.

Nadšenie trochu schladila neurčitá "vôňa" na chodníku v blízkosti "Sokolieho hniezda".

Pod Pravčickou bránou je oddychová a vyhliadková plošina s bufetom.

V Sokolom hniezde je reštaurácia a múzeum.

V areáli sú dva smery vyhliadkových trás.

Spod brány sa ide na úžasnú vyhliadku, z ktorej vidieť náprotivnú skalu a do širokého lesného okolia.

Štruktúra skál opracovaných vekmi je obdivuhodná.

Priamo pod skalnou bránou sedíme a obdivujeme jej mohutnosť. Vedci už vraj prišli na to, prečo je "most" stále dosť pevný. Je zložený z dvoch vrstiev.

Na druhú vyhliadkovú plošinu vedú takéto "infarktové" schody. Zdolávame ich s ľahkosťou skúsených turistov...

Za odmenu nám príroda ponúka, ako alternatívu ku skalám, túto živú štruktúru.

Z druhej vyhliadky sa nám postupne odkrýva brána vo svojej veľkoleposti.

Rozpätie oblúku na spodku je 26,5 m, výška otvoru 16 m, šírka 7-8 m, minimálna hrúbka "mostovky" je 3 m. Vrcholová plošina brány je 21 m nad jej dnom. Kedysi sa chodilo aj hore na bránu, ale už je to zakázané a rebríky sú odmontované.

Pravčická brána, ako ju príroda alebo Boh, stvoril. Samozrejme, so živelnými úpravami v réžii večného času...

Pohľad z konečného bodu vyhliadky na bránu.

Posielame si pozdravy a robíme vzájomné zábery z druhej strany.

Napriek výške, zdolávajú ju aj tí najmenší (vpravo dolu :).

Posledný vztýčený prst českej prírody na hraniciach s Nemeckom.
Na mape je vidieť dve vidlice skál, v ich strede je Sokolie hniezdo. Pravčická brána je v pravej línii blízko "hniezda".
Nás ešte čaká "Divoká" a "Edmundova (Tichá) souteska" z Mezní louky, čiastočne pešo a čiastočne na lodičkách. To nabudúce, až príde čas :)
...
Prečítajte a pozrite si aj popis Jána Serbáka na Pravčickú bránu. V mnohom sme jeho blog brali ako účinnú inšpiráciu. Začína jar, je čas plánovať dovolenky...