Najčastejšie chodíme na Pyramídu a na Zobor, ale zimný výstup na Pyramídu sme absolvovali tesne po Novom roku 2008 prvýkrát. Bola to vlastne moja prvá príležitosť uloviť si nejaké zimné zábery lesa v tejto sezóne.
Bez dlhých slov sme sa vydali na cestu, vcelku krátku, lebo z úpätia lesa je to na Pyramídu po červenej značke pohodlná hodinka vrátane zastávok na fotografovanie.
Začiatok chodníka je ešte na rozhraní jesene a zimy - lístie jemne pokryté snehom je rozchodené návštevníkmi a tvorí kontrastnú stuhu medzi stromami.
Aj stromy si z neznámych príčim ponechali čast listov pomaľovaných farbami jesene.
Vrcholky stromov lístie neudržali, tak nám tvoria iba jemné žilkovanie na oblohe.
Vychutnávame si pekný, spočiatku aj slnečný deň, v pásme lesa takmer bez vánku.
Reč prírody je zdanlivo nezrozumiteľná, no pri dostatočnejpozornosti je veľmi jasná, bohatá, emotívna.
Vo vyšších polohách sa lístie stratilo pod snehovou prikrývkou a neodkryli ho ani turistické topánky.
Križovatka Sedlo pod Zoborom - možnosť voľby pokračovať červenou na Zobor, až na Žibricu. Zopár desiatok metrov po modrej na Pyramídu, náš dnešný cieľ.
Lesný chodník k Pyramíde láka v zime, ale na jar a v lete ľudí priam objíma.
Telekomunikačná veža už z diaľky tvorí rozoznateľnú siluetu Pyramídy.
Opúšťame les, nasledujú pohľady z vtáčej perspektívy na mesto Nitra a okolie.
Nad hlavami nám čosi zasvišťalo a neboli to svište, boli to vetrone. Skupina vetroňov plachtila nizko nad Pyramídou, raz z jednej strany, potom z druhej a nakoniec odleteli nevedno kam.
Nad vrcholom, na vyhliadke fúkal riadny vietor, pilotom sme nezávideli, ale zrejme boli dobre oblečení.
Napriek vetru sme pri vrcholovej stanici nefunkčnej lanovky skonzumovali jednoduché zásoby, naliali sme si horúci čaj z termosky a vrátili sme sa pod klenbu lesa.
Spiatočná cesta opäť prebiehala v pokoji lesa, stretávali sme skupinky ľudí, ale aj ich štvornohých spoločníkov.
Taký bol náš prvý zimný výlet - 3. januára 2008, Nitra - Pyramída...
