Úprimne povediac fotografie na web stránkach obvykle nie sú príliš kvalitné a sú prvotne určené na základnú faktografiu. Mojim cieľom nie je vylepšovať tento aspekt, ale skôr hľadať vlastné pohľady, objaviť niečo nové. A hľadať nové pohľady na miestach, kadiaľ ročne prejdú stovky turistov s kamerami a foťákmi je ťažké, ale inšpirujúce. Dáva to voľnosť, že nemusím nafotiť všetko, iba to čo mňa zaujme.
Na príklade hradu Šášov sa pokúsim prezradiť zopár mojich postupov. Mojim zameraním je vytvárať fotografie, ktoré by rozprávali svoj príbeh, ktoré by hovorili aj o mojom pohľade na vec.
Fotografia vytvára kúzlo okamihu a každý moment je iný. To je veľmi dôležité pri fotografovaní ľudí i zvierat. V krajinke sa skôr sleduje hra čiar, kriviek, farieb, štruktúry a iných obvykle statických obrazových prvkov v celkovej kompozícii.
Viac fotografií na danú tému môže vytvoriť dej s dramatickou zápletkou a o to sa pokúšam pri potulkách po našich hradoch a zámkoch. Skúšam priniesť krásu a dej. Pre dosiahnutie cieľa neváham nasnímať čo najviac možných záberov, aby som doma mal z čoho vyberať a vytvoriť príbeh.
Dôležitý je celkový pohľad, aby bola jasná situácia. Na hrade Šášov som túto podmienku nesplnil do bodky. Mám len čiastkový záber na hrad z obce. Krajší celkový záber sa dá urobiť z príjazdovej cesty do Šášova.
Moje príbehy sú tak trochu popisné – najprv sme išli lesom, kde rástli pekné kvietky, potom sme prišli na lúku, odkiaľ začal náročnejší, ale krátky úsek výstupu k hradu... A podobne.
Na túto fázu mám len záber lesa, kde ma zaujala tapeta vytvorená zo svetiel a tieňov. To však digitál ťažšie spracuje, tak aj tento záber je menej pôsobivý ako skutočnosť.
A sme na hrade! Vľavo vstupná veža, za ňou panoráma veľkej časti ruín hradu. A ďalší moment, ktorý je vhodné využiť – obloha, ak sú mráčiky naladené na fotografovanie, scéna je naaranžovaná. Obdivujem tú ľahkosť oblohy na bedrách skál a ruín...
Priehľady cez otvory po oknách hradu do prírody navôkol, alebo do civilizovanej súčasnosti lákajú už na prvý pohľad. Ale pozor! Je to tak silné lákadlo pre každého, že sa z pohľadu ľahko stane klišé.
Už sa mi stalo, že som našiel na internete „moju“ fotku pod iným menom, ale nebola moja, len autor stál na tom istom mieste ako ja, a možno mal aj rovnaký aparát... Odvtedy sa radšej postavím trochu bokom... Takže predchádzajme takýmto situáciám, pokiaľ je to možné, nájdime si iný uhol, iný výrez, iné okno. Za oknom dedina Šášov.
Možno nie som jediný, kto aj toto okno nafotil rovnako, ale aj tak sa mi záber páčil, tak som ho zaradil do môjho príbehu (keď musíš, tak musíš...).
Obloha je snáď najkrajší kompozičný prvok. Tu mi zahrali na moju nôtu aj klásky trávy rastúcej na hradbách. A múr vľavo svojou tvrdosťou a záhadnosťou, ako zubor zazerá na jemné trávy.
Silueta, v tomto prípade aj s prekreslenou štruktúrou, sa priam núka. Je to variácia na predchádzajúci záber „zubor“ a tráva sú tie isté, len hrajú iné úlohy.
Ak sa náhodou pozriete na oblohu a letí vták, iste patrí do príbehu. Je len otázka, či bude digitál taký pohotový a ohnisko dostatočne dlhé, aby ten vtáčik zabral čo najviac pixelov (zaradil som ho aj napriek nízkej technickej kvalite, ako sa zaraďuje čiarka, lebo pomlčka do textu).
Do môjho príbehu práve nastupujú živé tvory, v tomto prípade vtáky. Naozaj, krátko po prelete bociana nad hradom som sa zadíval na vzdialenú stenu (za hlbokou priepasťou), zbadal som dvoje čiernych očí (Dve oči neverné...) a vedľa ďalšiu pozornú dvojicu kukadiel. Boli učupení vo svojom hniezde. Až doma som zistil, že je to sokol myšiar. Ako doklad je vo fotografii portrét iného sokola myšiara z odbornej stránky o sokoloch.
Opustil som hniezdo a opäť som sa rozhliadol po ruinách. Čosi sa mihlo v povetrí a na neďalekú skalu zosadol ďalší sokol, zrejme otec rodinky v hniezde. Chcel odviesť moju pozornosť od hniezda. V tomto prípade boli jeho obavy zbytočné.
Nastáva čas návratu, aby sme si mohli parafrázovať vetu: „Právě se vracím z hradu...“ A tu musím prezradiť ďalšie tajomstvo. Najradšej fotím prvé dojmy. Keď vstupujem do neznámeho prostredia, zaujme ma obvykle mnoho vecí, niektoré pohľady doslova prekvapia.
Je to ako láska na prvý pohľad – pozriete sa do očí a ste v tom, cvak! Tie isté veci pri návrate už majú inú patinu, sú známe a tým i menej zaujímavé... Toto je jeden z posledných záberov, ktorý dáva do kontrastu živú zeleň (pra)lesa a staré dielo ľudských rúk.
Obloha môže zmeniť niektoré rozhodnutia. Pri odchode ma zaujal dymiaci komín a jeho skamenený pozorovateľ. V skalách a ruinách sa často dajú nájsť rozprávkové bytosti.
Stačí trocha fantázie a je to čert ušatý.
Vstupná a zároveň výstupná brána hradu. Číslo 9 čosi znamená. Znamená, že Združenie na záchranu hradu Šášov nespí.
Dobrá zásada je, nechať si na záver niečo pekné, ak nie najkrajšie, alebo iné prekvapenie. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale mne tento obraz pripadá, ako by ho nakreslil niektorý slávny maliar. Keby to boli brezy, povedal by som, že Šiškin. Je to zvláštny prípad, že súčasťou obrazu je rám.
Dovidenia na hrade.
Kontrolná otázka: O ktorom hrade to bude nabudúce?
