Pred štyrmi rokmi mal byť tento krásavec hlavným cieľom našej týždňovej dovolenky v Zuberci, ale počasie vtedy rozhodlo inak. Termín tohto výstupu bol stanovený hlavne podľa predpovede počasia. Že to bolo páve 08.08. 2008, je náhoda a všimol som si to až neskôr.
Takže pekne po poriadku, výstup na Sivý vrch som si dohodol s mladým "horalom", vysokoškolákom z Liptovského Mikuláša, ktorý tam už bol dvakrát a má naše hory pochodené skoro všetkými smermi. Cestou do Mikuláša sme sa zastavili na Donovaloch, lanovkou na Novú Hoľu a tam sme dve hodiny pohodlne "trénovali" chôdzu na vrch Zvolen a Malý Zvolen, s peknými výhľadmi do okolia.
Na internete sa dá nájsť veľa rôznych popisov výstupu na Sivý vrch, aj dosť informácií o lokalite, preto sem nebudem "nosiť drevo do lesa" a idem rovno na vec - na náš výlet. Z východzieho bodu na vrchol Sivého je to 855 m...
Piatok ráno, pohľad z okna predpovedal pekný deň. Vpravo je masív Baranca, ďalej Smutné sedlo, Tri kopy a tak ďalej. Bolo by vidieť aj na Sivý vrch, keby neboli medzičasom postavili na sídlisku ďalší vysoký dom.
Auto sme zaparkovali pri horárni pod Bielou skalou a o pol ôsmej sme vkročili do lesa.
Kamenistý chodník začína bez akýchkoľvek okolkov pekne stúpať a tak to má byť až k Bielej skale, meniť sa bude iba podklad... / Na trase je aj úsek, po ktorom sa vystupuje ako po schodišti, to mi pripomenulo Český raj
Celá trasa výstupu je značkovaná okrem červenej turistickej značky aj výškovými kótami, čo je veľmi príjemné. Od sedla Bielej skaly (1320 m) sa mení charakter chodníka, vychádzame z lesa a začína sa skalný hrebeň s kosodrevinou. Po vyše hodine a pol sme vo výške 1400 m... / Na Sivom vrchu sa nachádza 560 druhov rastlín, z toho 65 úplne chránených a 28 endemických.
Po dvoch hodinách stúpania vidíme z diaľky (cez teleobjektív) vrchol Sivého vrchu.
Za nami je kóta 1557 m n.m.
V diaľke sa ukazuje najkrajšia časť hrebeňa, Radové skaly / a Skalné mesto.
Postupujeme pomaly, naokolo je toľko zvláštností / a krás, že čas stráca na význame.
Výhľad na hrebeň Roháčov.
Pohľad do Skalného mesta / skalná ihla.
Chodník sa prepletá pomedzi skaly / Výška 1600 m n.m., tvár skalného obra...
Chodník cez kosodrevinu / Pohľad do údolia.
Súsošie vytvorené časom... / Horec sa prichytí na skalách a tam spokojne vegetuje a odoláva vetru.
Fantázia predstáv / ...
Približne hodina pred dosiahnutím vrcholu.
Časť hrebeňa pred nami / Sivý vrch pritiahnutý optikou.
Kužeľová vývrtka...
Kto tam bol, vie presne o ktoré miesto ide. Na stránkach internetu je veľa podobných fotiek.. Pohybujeme sa po vyznačených chodníkoch, teda vidíme skaly z rovnakých uhlov... / napriek tomu každý taký živý obrázok poteší oko.
Ešte polhodinka a sme hore / ...
Pohľad späť / Posledný reťazový úsek, v ktorom si treba občas aj pomáhať...
Na záver - vrcholová fotografia s Bodríkom, bol neúnavný, pravda, on nemal ruksak, ani fotoaparát.
To je náš takmer celý príbeh. Bola to nádherná cesta, ale blížiaci dážď nás prinútil po krátkom odpočinku dať sa na spiatočnú cestu iným smerom ako sme predpokladali. Zvolili sme zostup do Jaloveckej doliny cez Malú Ostrú, sedlo Predúvratie a Babky (1566 m n.m.), z ktorých je pekný výhľad na Maru a celý Liptov. Zmokli sme na dvakrát, ale v tom teréne to už nevadilo.
Zostup z Babiek k penziónu Ďumbier (výškový rozdiel 800 m) bol riadne kyslou čerešničkou na torte. Takmer nepretržité strmé klesanie nám dalo riadne zabrať, našťastie sme si hneď dobili energiu na Jaloveckom salaši žinčicou a čerstvým ovčím syrom... Celková bilancia - 8,5 hodinová túra, more zážitkov, viac ako 500 záberov... Nádherný deň!
